Ako dnes funguje kontrola médií v Maďarsku?
Je to akási duálna monarchia na čele s bývalou političkou vládnej strany Fidesz. Tá je zároveň šéfkou rady kontrolujúcej médiá aj úradu rozdeľujúceho vysielacie frekvencie. Na jeden post ju priamo vymenuje premiér, druhý má zo zákona, ktorý hovorí, že osoba vymenovaná premiérom na jednu funkciu je jediným možným kandidátom na druhú. Pod ňou je päťčlenná mediálna rada zložená len zo zástupcov Fideszu. Rada navyše odhlasovala, že o frekvenciách môže šéfka rady rozhodovať sama. Na tomto systéme je najnebezpečnejšie, že mediálna rada zo zástupcov jedinej strany a jej šéfka majú neobmedzenú moc netransparentne rozhodovať o všetkom vrátane prideľovania či odoberania frekvencií.
To ste označil za postsovietsky mediálny systém?
Podstata postsovietskych systémov je, že povoľujú obmedzenú pluralitu pri aj tak kolabujúcej tlači a okrem najdiktátorskejších verzií, ako sú Čína alebo Irán, sa nesnažia dôsledne obmedzovať internet. Občas filtrujú, niečo zakážu, ženú pred súd, ale v zásade nechávajú internet na pokoji. Naopak sa snažia absolútne kontrolovať elektronické médiá, najmä televízie. Nezávisle od toho, kto ich vlastní, či je formálne naplnená požiadavka plurality, informačný monopol vlády v rozhlase a televízii je skoro absolútny. Tak funguje ruský či bieloruský systém a dnes už aj maďarský.
Je to naozaj rovnaké?
Európu pobúrili najmä pokuty, a to, že dozorný orgán jednej strany môže kontrolovať obsah vysielania a článkov. Je jasné, že to povedie k autocenzúre. A vláda potom vďaka autocenzúre môže tvrdiť, že predsa žiadneho novinára nezatvorili. Veď aj tých novinárov, čo pred verejnoprávnou televíziou držali hladovku proti cenzúre vysielania, odstránila sama bezpečnostná služba televízie bez pomoci polície. V tom sa naozaj líšime od Ruska, je to azda jediné pozitívum toho, že sme v Európe. Legislatívne je však maďarský systém dôslednejší než ruský. To, ako sa tu snažia umlčať nezávislú stanicu Klubrádió, nie je ani v Rusku. Tam firma Gazpromu vlastní rádio Echo Moskvy a nechá ho fungovať ako jediné rádio plniace v podstate verejnoprávne funkcie. Putin nechce ísť proti zahraničiu a Echo Moskvy zrušiť.
Ako môže vláda ovládať súkromné televízie?
Cieľom majiteľov rádia či televízie je zisk, prežitie na trhu, prípadne rast. Neuspeje u nich materiál kritizujúci vládnu stranu, ak má mediálna rada právo vylúčiť z akejkoľvek súťaže o vysielacie práva firmu vlastniacu médium, ktoré za posledných päť rokov rada v závažnej veci potrestala. Čo je závažné, definované nie je. Zo súťaže je vylúčené aj akékoľvek iné médium firmy, ktorej nejaké médium rada potrestala. Každá mediálna firma aj so zahraničným vlastníkom plánujúca v Maďarsku investovať si dobre rozmyslí, čo urobí. Mediálna rada môže kedykoľvek označiť za závažné previnenie čokoľvek, hoci aj porušenie kvóty pre ľudovú hudbu a proti takému rozhodnutiu sa nemôžete odvolať. Môžete sa obrátiť na administratívny súd, ktorý však smie rozhodovať iba o tom, či mala mediálna rada právo v tejto veci rozhodnúť a či dodržala všetky formality. Zákon pritom dáva rade také obecné právomoci, že môže rozhodnúť o čomkoľvek. Správnosť rozhodnutia rady súd skúmať nemôže. Toto je mimochodom bieloruský výmysel.
Ako sa prideľujú vysielacie licencie?
Rada si na ich rozdelenie určuje kritériá ako sa jej to hodí. Takto mohla skoro všetky frekvencie pre lokálne rádiá dať firmám blízkym Fideszu. Potom im dovolila, aby lokálne vysielania prepojili a získala tak celoštátne vysielanie. Rádiá venujúce sa verejným záležitostiam ako Klubrádió, naopak, súťaž o frekvencie prehrávajú, lebo sa kritériá určia napríklad tak, že najviac bodov získate za hudbu. Umele sa obmedzuje pluralita, ktorú pritom každá vláda má podľa medzinárodných dohovorov chrániť a rozvíjať. Pluralitu by mali spolu zaisťovať verejnoprávne a komerčné elektronické médiá, v Maďarsku však už existujú skoro len médiá šíriace vládnu propagandu (verejnoprávne či vlastnené firmami blízkymi vláde) a médiá vysielajúce len zábavu, na hony sa vyhýbajúce politike, aby náhodou nemali problém. Z veľkých komerčných televízií politika úplne zmizla. Existujú dve výnimky, Klubrádió a kábelová televízia ATV spoluvlastnená jednou cirkvou.
To stačí na vydieranie veľkých komerčných televízií?
Má aj iné páky, napríklad do ich vedenia dosadzuje svojich ľudí alebo v nich podnikatelia blízki Fideszu získajú majetkový podiel. Tí tiež masívne skupujú tlač, podnik spojený s jedným Orbánovým oligarchom napríklad kúpil noviny s najväčším nákladom, zadarmo rozdávaný denník Metro. Metódy rokovania s pôvodnými vlastníkmi sú často podobné, ako keď dnešný šéf poslancov Fideszu ešte ako primátor pohrozil banke, že ak neodpustí dlh jeho mestu, prijme na to parlament patričný zákon.
Ako sú na tom denníky?
Dnes sa bojuje o najčítanejší mienkotvorný denník Népszabadság. Ďalší príklad, ako sa zákony účelovo prijímajú podľa potrieb Fideszu. Podobne ako v iných krajinách sa vydavateľstvá Ringier a Springer Verlag spojili, aby tak zachránili umierajúce tlačené médiá. Všade im to povolili. U nás to úrad na ochranu hospodárskej súťaže tiež povolil. Mediálny zákon však nečakane pridal šéfke mediálnej rady moc v akejkoľvek mediálnej záležitosti zrušiť aj rozhodnutie úradu na ochranu súťaže a v tomto prípade zakázať spojenie firiem. Tým zabránila, aby Népszabadság získal bezpečné majetkové zázemie. Népszabadság pritom nemôže získať inzerciu od štátom vlastnených firiem a už aj súkromné firmy sa často boja zadávať inzercie inam než štátne.
Na Slovensku sa strany skôr boja silných komerčných televízií...
„Ak je trh s televíziami diverzifikovaný, je to v poriadku. Moc komerčných televízií a denníkov spočíva v tom, že chcú ísť po politických škandáloch, lebo im to zaručuje obecenstvo. Majú záujem bojovať s korupciou. A už ich v tom dobieha internet. Postsovietske systémy nelikvidujú opozíciu tak ako staré diktatúry, snažia sa však udusiť investigatívnu novinárčinu, to, aby na nej mohol byť postavený marketing. Uspejú, ak zaniknú veľké denníky, verejnoprávne médiá už nebudú verejnoprávne a politika sa vytratí z komerčných televízií.“
Ako môžu komerčné televízie prinútiť, aby ich prestala zaujímať politická korupcia?
Maďarsko malo v roku 2012 podľa úniových záväzkov prejsť na digitálne vysielanie. Mediálny zákon prechod svojvoľne posunul o tri roky a Únia nepovedala ani slovo. To znamená, že obe veľké komerčné televízie budú ešte roky vysielať analógovo. Preto sa dnes obe trasú ako huspenina o svoje licencie, prejsť do digitálneho sveta totiž bude smieť len ten, kto bude mať túto licenciu. Dnes mediálna rada tieto televízie usilovne trestá pre všetko možné, aby sa na to mohla v prípade potreby odvolávať. Ako Damoklov meč nad nimi visí strata licencie i to, že budú pre tresty od rady vylúčené zo súťaží. Typické pre postsovietske systémy je, že dokážu kontrolovať médiá skoro rovnako ako totalitné diktatúry, ale zdanlivo demokratickými nástrojmi.
V niečom musela Orbánova vláda ustúpiť. Ide o podstatné ústupky?
Ústavný súd rozhodol, že je protiústavná kontrola obsahu printových a internetových médií. Na nátlak eurokomisárky Neelie Kroesovej museli zo zákona vypustiť aj paragraf, ktorý rade umožnil kontrolu akéhokoľvek média oslovujúceho maďarské obecenstvo, i keby sídlilo mimo Maďarska. Obe komerčné televízie si potom digitálne kanály formálne presunuli za hranice. Vláda ich však stále vydiera pre ich analógové vysielanie, ktoré je najlacnejšie, najrozšírenejšie, a je pre tieto televízie príliš cenné.
Aké možnosti ešte mediálna rada má?
Médiá musia prostredníctvom svojich organizácií uzatvoriť s mediálnou radou dohodu, v ktorej sa zaviažu dodržiavať nariadenia takzvanej mediálnej ústavy pre ich obsah. Niečo podobné poznám len z Kazachstanu a Azerbajdžanu. Ide o nariadenia, aké u nás po páde komunizmu Ústavný súd zrušil, lebo príliš obmedzovali slobodu slova. Tieto nariadenia napríklad zakazujú poburovanie proti akejkoľvek menšine či náboženstvu, ale aj proti akejkoľvek väčšine. V Maďarsku tak môžete byť potrestaný za čokoľvek, čo by rada označila za poburovanie proti Maďarom. Celé to postavili na hlavu, ochrana slobody slova totiž má vždy chrániť menšinu. Ak väčšina povie, že ju nejaká menšina urazila, je to len iné meno pre diktatúru. Organizácie sa v dohode zaväzujú samy trestať médiá porušujúce mediálnu ústavu. Ak tak neurobia alebo rada nepovažuje ich trest za dostatočný, môže trest stanoviť sama a v tom prípade môžu nasledovať aj vysoké pokuty. Cieľom je však zaistiť, aby médiá uplatňovali autocenzúru, aby vôbec nenastala situácia, že by trestala mediálna rada. Len tak môže tvrdiť, že postih médií ani nehrozí, veď k nemu nedochádza.
Prečo vláda rozhodla, že bude spravodajstvo štátnej agentúry MTI zadarmo.
Zákon hovorí, že verejnoprávne médiá môžu používať len správy štátnej agentúry MTI, nesmú využívať nezávislé agentúry. To priamo odporuje poslaniu verejnoprávnych médií, ktorých povinnosťou je zaistiť objektívne pluralitné spravodajstvo s využitím všetkých zdrojov. Rozdávanie správ MTI zadarmo, až na drobné výnimky, navyše existenciu súkromných agentúr znemožnilo aj ekonomicky. Tak sú síce online médiá v Maďarsku slobodné, ale závislé od spravodajstva MTI, ktoré je najlacnejšie a stále najrýchlejšie a najobsiahlejšie pre tradičnú sieť korešpondentov. Väčšina online spravodajstva je len zverejňovaním správ MTI. Existovala tu aj nezávislá spravodajská agentúra, okamžite však ukončila činnosť po oznámení, že budú správy MTI zadarmo. V Maďarsku tak neexistuje pluralita spravodajstva, všetci preberajú tie isté správy MTI. Je to porušenie smerníc Únie na ochranu hospodárskej súťaže a na zabránenie získania informačného monopolu pomocou zneužitia hospodárskeho postavenia. A zároveň to slúži na likvidáciu investigatívnej žurnalistiky, od ktorej pritom kvalita demokracie najviac závisí.
V Maďarsku však existujú spravodajské médiá ako Hír TV alebo Info Rádió?
Tieto médiá vlastnia podnikatelia blízki vláde, šíria len jej propagandu. Nie je žiadny rozdiel medzi prácou PR oddelenia Fideszu a spravodajstvom provládnych súkromných a verejnoprávnych médií. Len opakujú vládne oznámenia o úspechoch a útočia na opozíciu. Ak občas dajú slovo opozícii, musí vždy okamžite prísť popretie jej tvrdení. Za to majú tieto médiá veľa inzercie od štátu. Je to „inzercia“ typu „Jazdite na štátnych cestách“, od inštitúcií, ktoré nemajú dôvod svoju činnosť inzerovať. Zo štátnych peňazí tieto médiá ako jediné môžu financovať „investigatívnu“ žurnalistiku, ktorá však odhaľuje len problémy opozície a dodáva muníciu vládnym politikom. Investigatíva zameraná na vládu už skoro neexistuje. Výsledkom je, že sa pre veľkú časť maďarskej spoločnosti stávajú hlavným zdrojom informácií spoločenské siete ako Facebook. I keď je to z hľadiska novinárskej etiky škodlivé, blog nerozlišuje medzi spravodajstvom a komentárom. Raz som to krátko charakterizoval tak, že na twitteri sa dozviete, proti čomu ide naša revolúcia, ale len z kvalitnej žurnalistiky sa dozviete, čo je jej cieľom. Ako náhrada demokratických médií však spoločenské siete ako-tak fungujú. Logikou postsovietskej mediálnej politiky je, že obsadením médií ovládnete verejnú mienku. Jej exponenti žijú z pohľadu internetu v dobe kamennej, naozaj veria tomu, čo sa naučili ešte v komunizme, že pre určovanie verejnej mienky stačí ovládať médiá. Mohli by žiaľ mať aj pravdu, ak by nevznikli on-line médiá. Maďarsko je vlastne veľké laboratórium, rozhoduje sa tu, či moc online médií stačí vyvážiť vládnu kontrolu ostatných médií.
Tvrdili ste, že po dvadsiatich rokoch v Maďarsku vládnuca strana opäť určuje médiám úlohy. Čo to znamená?
Podľa takzvanej mediálnej ústavy majú médiá povinnosť poskytovať autentické, rýchle a presné informácie. Elektronické a internetové médiá navyše musia prinášať o všetkých maďarských a európskych záležitostiach obsiahle, presné, aktuálne, objektívne a vyvážené spravodajstvo pre maďarské obecenstvo doma aj za hranicami. Je ostatne typické pre celú ústavu Fideszu, že určuje povinnosti občanov, namiesto toho, aby určovala práva občanov a povinnosti štátu, ako to zodpovedá demokratickým zvyklostiam.
Predpísať médiám, aby boli vyvážené, samo osebe neznie zle.
Štát prvý raz v Európe od pádu komunizmu určí kvalitatívne kritériá pre spravodajstvo, určí, čo je podľa neho normálne fungujúce médium. A sám ľubovolne určí netransparentné kritériá, podľa ktorých bude fungovanie média posudzovať.
Mediálna rada určí, čo je objektívne a vyvážené?
To, čo je objektívne a vyvážené, určí mediálna rada zložená z delegátov jedinej strany a jej rozhodnutie nemožno súdne napadnúť. Súd sa môže zaoberať len tým, či má rada na takéto rozhodnutie právo, a či pritom dodržala formality, napríklad termíny. Ak by o tom rozhodovala rada delegátov z viacerých strán, takéto nariadenie by nevzniklo, lebo by vedeli, že sa nikdy nezhodnú na tom, čo kto považuje za vyvážené a objektívne.
Aká je dnes situácia Klubrádia?
Klubrádió sa snažia zničiť rôznymi spôsobmi. Ekonomicky tým, že podobne ako iné nezávislé médiá nedostáva ani halier inzercie od štátnych firiem. Podľa pôvodnej verzie volebného zákona bola dokonca aj platená predvolebná politická inzercia možná len vo verejnoprávnych médiách, v súkromných nie. To však Ústavný súd v jednom zo svojich posledných odvážnych krokov zrušil. Klubrádió však nedostáva ani inzerciu od súkromných firiem, pretože má len dočasnú licenciu predlžovanú každé dva mesiace a žiadna firma neuzatvorí zmluvu na inzerciu s niekým, kto za pár týždňov už nemusí existovať. Prežíva len z finančnej podpory svojich poslucháčov. Mediálna rada pritom ignoruje opakujúce sa rozhodnutia súdov, ktoré v sporoch o dlhodobé vysielacie frekvencie radom dávali za pravdu Klubrádiu. Zničenie Klubrádia je pre mediálnu radu už akousi obsesiou.
Prečo si tak zasadli práve na nich?
Najmä asi preto, lebo v Klubrádiu skončili známi novinári vyhodení z verejnoprávnych médií. Stalo sa posledným rádiom plniacim verejnoprávne funkcie. Zároveň má slúžiť ako odstrašujúci príklad, aby všetky médiá závislé od licencie vedeli, čo riskujú.
Prečo nedávno generálny tajomník Rady Európy Thorbjorn Jangland vyhlásil, že sa s Orbánovou vládou dohodol na nejakých zmenách, a tým už je maďarský mediálny zákon v poriadku.
Niektorí tvrdia, že je to maximum, kam mohla Európa zájsť. Jangland, šéf výboru udeľujúceho Nobelovu cenu za mier, dostal od vlády sľub, že sa urobia nejaké zmeny. Ide pritom o vládu, ktorá i rozhodnutia Ústavného súdu aplikuje tak, ako sa jej to hodí. Podľa dohody sa síce mediálny zákon v niečom zmení, ďalšieho šéfa mediálnej rady napríklad vymenuje už prezident a malo by sa pri jeho výbere viac prihliadať na odbornú spôsobilosť. Nejde však o podstatné zmeny, prezident šéfa rady stále vymenuje bez súťaže na návrh premiéra. Vláda tiež Janglandovi neprezradila, že v Maďarsku máme staršie rozhodnutie Ústavného súdu, podľa ktorého prezident nemôže odmietnuť vymenovanie kandidáta premiéra. S právomocami šéfa mediálnej rady Jangland problém nemá. Pri rozhodnutí, že je všetko už v poriadku, Jagland ignoroval výhrady eurokomisárky Kroesovej a ďalších medzinárodných inštitúcií vrátane vlastného komisára Rady Európy pre ľudské práva. Pre Orbánovu vládu je to, samozrejme, propagandistické víťazstvo.
Vyjadrovali ste sa aj k Ficovmu tlačovému zákonu. Je dnes situácia v Maďarsku horšia ako za prvej Ficovej vlády u nás?
Fico nemohol nič podniknúť proti súkromným televíziám. Ovládol verejnoprávne médiá a zastrašoval tlač, zaviedol právo na odpoveď. Na ministerstve kultúry sa pokúsil zriadiť oddelenie pre dohľad nad tlačou a jej postih podľa zoznamu previnení, ako je osočovanie národnosti, náboženstva či sociálneho pôvodu, ktorý umožňoval rovnako selektívne a politicky motivované trestanie ako maďarské zákony. Ponechal však v zákone byrokratické komplikácie, ktoré sťažovali jeho uplatnenie, a nemal na to ani dosť času. Médiá navyše začali uplatňovať autocenzúru, i keď si to možno nepriznávajú, a vážnejšiemu aplikovaniu zákona zabránila i medzinárodná pozornosť. Fico evidentne obdivuje mnohé prvky orbánovskej riadenej demokracie, ale má napríklad rozumnejšiu ekonomickú politiku. Orbán je však tiež len žiakom Putina.
Pre porušovanie slobody médií ste kritizovali aj slovenský jazykový zákon, ktorý káže uvádzať akékoľvek vysielanie i v štátnom jazyku.
Táto povinnosť znamená, že menšina má zakázané vysielať vo svojich televíznych reláciách naživo, pretože nemožno zabezpečiť dostatočne rýchle titulkovanie. Rozhlasové vysielania v menšinovom jazyku nie sú možné, ak všetko vzápätí nezopakujú aj v štátnom jazyku. Nie sú možné spontánne, okamžité reakcie, relácie založené na diskusii s poslucháčmi. Menšinové elektronické médiá tým prichádzajú o svoju hlavnú výhodu, o rýchlosť. To, že táto časť zákona stále platí, ukazuje tiež na slabosť európskych inštitúcií. Ak by takýto zákon malo Slovensko pred vstupom do Únie, nestalo by sa jej členom. Ak takýto zákon má členský štát, už s tým nikto nič nedokáže. Maďarsko dnes má množstvo zákonov, s ktorými by do Únie vstúpiť nemohlo.
