Hovorili mu plynárenský kráľ. Právom. Málokto urobil pre to, aby sa Rusko stalo energetickou veľmocou, toľko, čo Rem Vjachirev (23. 8. 1934 – 11. 2. 2013).
Jeho životopis je ako vystrihnutý z amerického filmu či z učebnice marxizmu-leninizmu. Narodil sa v chudobnej rodine dedinského učiteľa.
Za Sovietskeho zväzu to dotiahol na námestníka ministra plynárenského priemyslu a na námestníka riaditeľa štátneho koncernu Gazprom.
Jeho láska k plynu bola bezrozmerná a snúbila sa s podnikateľskými schopnosťami a talentom, ktorý nedokázalo zničiť ani sovietske školstvo. V 90. rokoch bol Vjachirev vlastne tretím najmocnejším mužom v krajine.
Zatváral a otváral kohútiky tak, ako sa to hodilo jemu i Kremľu. Ovládal nielen potrubie, ale ovplyvňoval i medzinárodnú politiku Moskvy, mohol pomocou plynu vydierať, trestať i odmeňovať. Bol to skôr hospodár než ekonóm.
Jeho pozícia sa otriasla po tom, čo k moci v Rusku prišiel mladý ambiciózny Vladimir Putin, ktorý si priviedol svoj tím.
V roku 2001 Vjachirev opustil všetky svoje funkcie. Vyše 11 rokov neposkytol jediný rozhovor. Keď zomrel, na pohreb mu šiel okrem iných aj premiér Dmitrij Medvedev. Jeho meno patrí nesporne do energetickej histórie krajiny.
