WASHINGTON, BRATISLAVA. Hral sa s deťmi a pozeral pri tom CNN. Novinári sa 1. mája 2012 pýtali ľudí, či si pamätajú, kde boli, keď sa pred rokom dozvedeli o smrti Usámu bin Ládina.
„Samozrejme, bol som v jeho spálni a hľadel som na jeho telo,“ pomyslel si muž, ktorý zabil najhľadanejšieho muža sveta.
Bez mena, len Strelec
Svoje meno nechcel v rozhovore pre magazín Esquire prezradiť. Bojí sa o bezpečnosť rodiny a zároveň si ctí pravidlo, že členovia elitnej jednotky Team Six pracujú v utajení. Pred dvoma rokmi medzi nich patril aj on. Autor článku o ňom hovorí len ako o Strelcovi.
O akcii v pakistanskom Abottabáde vznikol celovečerný film, niekoľko kníh a dokumentov. Politici si na tom budujú kariéru, autori diel zarábajú.
No muž, ktorý v kľúčovej chvíli stlačil spúšť, je bez práce, zdravotného poistenia, dôchodku a nevie sa zaradiť do spoločnosti.
V námornej pechote bol šestnásť rokov, nikde inde predtým nepracoval. Aj keby sa uchádzal o prácu, o svojom pôsobení hovoriť nemôže.
Mohol by byť síce konzultantom pri počítačových hrách, no tých je mnoho. Odlíšiť sa tým, že práve on zabil šéfa al-Káidy, sa tiež nemôže.
Vždy s nožom
„Vieme vystopovať nepriateľa a zabiť ho, ale to je všetko,“ hovorí Strelcov partner z tímu. Ak by zomrel v boji, armáda by sa postarala o jeho rodinu. Na dôchodku už nie. „Je to smutné, ale lepšie by bolo, ak by ma zabili.“
Strelec vie, že zabitím bin Ládina a odchodom z armády sa pre neho riziko neskončilo. „Bol pre nich prorokom. Ja som ho zabil a do smrti sa musím báť,“ hovorí. Vo vrecku má stále nôž, v obchodoch sleduje východy.
Manželku naučil strieľať z brokovnice. Deťom radšej zmenili meno, aj dom je už prepísaný na ženu. „Ak ste raz na ich zozname, nikdy sa z neho nedostanete,“ dodáva.
