Mnohí ľudia si v týchto dňoch spomenuli na výborný film Habemus papam, ktorý v roku 2011 nakrútil Nanni Moretti.
BERLÍN. Správa o odstúpení Benedikta XVI. vyhodila z festivalového rytmu aj divákov Berlinale. Ale iba na chvíľu.
Že pápež odstúpil, to už raz zažili – pred dvomi rokmi to videli vo filme Nanniho Morettiho Habemus papam. Vatikán bol vtedy trochu znepokojený, že film má premiéru práve na festivale v Cannes, teda pred celým svetom, jedny talianske noviny aj vyzývali na jeho bojkotovanie.
Režisér vtedy hovoril: „V histórii sa už párkrát stalo, že pápež pochyboval, či zvládne svoju úlohu. Hoci to možno nie je prípad Benedikta XVI.“
Moretti sa inšpiroval prípadom Pietra Angeleriho z 13. storočia, ale preniesol ho do súčasnosti. Film sa začína smrťou Jána Pavla II. a voľbou nového pápeža a potom ukazuje, ako sa takmer všetci kardináli báli, že ich zvolia.
Michel Piccoli hrá toho smoliara a Moretti si ponechal úlohu psychiatra, ktorý by mu rád pomohol odstrániť úzkosti a strach z funkcie.
Vo filme sa dlho drží jemný komediálny tón, všadeprítomná vnútorná dráma však vyústi do tragédie a nesmierne provokatívneho konca.
Pápež sa vzdá a keď to zhromaždený dav počuje, prežíva to ako istý koniec sveta. Práve sa im zrútil koncept o nespochybniteľnej Božej vôli.
Na festivale v Cannes sa žiadny škandál nekonal, prečo by aj, Moretti nakrútil výborný film a dal mu zmysel.
„Chcel som ukázať, že je možné rezignovať a vzdať sa takej veľkej moci,“ hovoril. „Nepovažujem to za prejav zbabelosti, naopak. Treba mať veľkú silu pripustiť svoju slabosť.“
