. „Viem si teda predstaviť, že titul Benedikta XVI. bude emeritný rímsky biskup.“
Kanonické právo rieši odstúpenie pápeža, no nehovorí o budúcnosti bývalého pápeža. Aký bude mať post?
Definitívna odpoveď na praktické otázky týkajúce sa pôsobenia Benedikta XVI. počnúc večerom 28.02.2013, kedy vstúpi do platnosti jeho abdikácia (napríklad ako bude titulovaný, aké bude mať oblečenie), zdá sa, zatiaľ nie je známa ani v oficiálnych „vatikánskych" kruhoch, ako to potvrdil aj hovorca Svätej Stolice.
Podľa môjho subjektívneho názoru, základom, o ktoré sa postavenie Benedikta XVI, po jeho abdikácii oprie, je skutočnosť, že pápež je v prvom rade rímskym biskupom a práve v tejto svojej kvalite, teda ako rímsky biskup, je hlavou biskupského kolégia, zástupcom Krista a hlavou celej Cirkvi. Biskupovi stojacom na čele diecézy, ktorý sa zriekol svojho úradu, prislúcha titul emeritný biskup. Viem si teda predstaviť, že titul Benedikta XVI. bude „emeritný rímsky biskup".
A aké bude mať právomoci?
Aj ohľadom jeho kompetencií môžu byť nápomocné normy týkajúce sa postavenia „bežného" emeritného biskupa, najmä normy vydané Kongregáciou pre biskupov (akési „vatikánske" ministerstvo pre biskupov) v roku 2004 a 2008.
Zjednodušene možno povedať, že emeritný biskup sa nemá priamo alebo nepriamo vmiešavať do úloh úradujúceho biskupa a má sa vyhnúť všetkému, čo by mohlo čo i len vzbudiť zdanie paralelnej autority. Všetky svoje aktivity má vykonávať plne v súlade s úradujúcim biskupom a v závislosti od neho.
Prejav Benedikta XVI. na konzistóriu kardinálov, na ktorom vyjadril svoju vôľu abdikovať, dáva tušiť, že Benedikt XVI, mieni svoj život viesť v ústraní, „životom zasväteným v modlitbe". Ako je mediálne známe, po pobyte v letnom sídle Castel Gandolfo sa má vrátiť do Vatikánu, kde bude bývať v malom kláštore Mater Ecclesiae postavenom vo vatikánskych záhradách.
Aké bude oslovenie Benedikta XVI.? Môže vôbec používať meno Benedikt XVI.?
Ako som uviedol, odpoveď na tieto otázky zostáva otvorená. Subjektívne sa domnievam, že meno Benedikt XVI. bude používať aj naďalej a jeho titul bude emeritný rímsky biskup.
Domnievam sa však, že uvedené otázky sú skôr podružné, aj keď pochopiteľne v každom, kto sa o tému zaujíma, sú predmetom veľkého záujmu. Veľmi dôležitým aspektom a v konečnom dôsledku – svetskou terminológiou – „štátnickým počinom" je, že Benedikt XVI. svoju osobu nevníma ako kľúčovú postavu na ktorej všetko „stojí a padá", ale len ako správcu úradu, ktorý mu bol na isté obdobie zverený.
Zreteľne to vyplýva z jeho abdikačného vyhlásenia. V konečnom dôsledku je to plne v súlade s tým, ako Cirkev chápe samú seba vo vzťahu ku Kristovi, ktorý, ako Cirkev vyznáva, ju ustanovil a ju ustavične udržiava.
Kto podľa kanonického práva bude riadiť Vatikán a rímsko-katolícku cirkev počas sede vacante?
Z právneho hľadiska treba rozlíšiť medzi Vatikánskym mestským štátom a Katolíckou cirkvou (resp. Svätou stolicou ako jej najvyšším reprezentantom - práve v tomto zmysle sa bežne používa označenie „Vatikán").
Otázky vedenia Katolíckej cirkvi počas sedisvakancie upravuje apoštolská konštitúcia (kánonický zákon) Universi Dominici Gregis z roku 1996. Vedenie Cirkvi zveruje kolégiu kardinálov ako celku. Kolégium kardinálov však môže, popri príprave voľby nového pápeža, vybavovať len bežné záležitosti alebo také, ktoré neznesú odklad. Akékoľvek ďalšie úkony podliehajú striktnému zákazu, ak sú napriek tomu vykonané, tak sú od samého počiatku neplatné.
To znamená?
V praxi kolégium kardinálov koná v takzvaných kongregáciách. Rozlišujeme medzi generálnymi kongregáciami a mimoriadnymi kongregáciami. Mimoriadna kongregácia je tvorená kardinálom camerlengom (Tarcisio Bertone) a po jednom zástupcovi z troch tried kardinálov (kardináli-biskupi, kardináli-kňazi a kardináli-diakoni). Títo traja zástupcovia sú volení kolégiom kardinálov vždy na obdobie troch dní. Mimoriadna kongregácia má na starosti vybavovanie obvyklých záležitostí. Možno povedať, že vo vzťahu k bežným záležitostiam počas sedisvakancie je najviditeľnejšou postavou predsedajúci týchto mimoriadnych kongregácií, teda kardinál camerlengo (Tarcisio Bertone), hoci jemu samému osobitná rozhodovacia právomoc neprináleží.
A keď sa stane niečo dôležité?
Záležitosti väčšieho významu, rovnako ako aj prípravu voľby nového pápeža, sú zverené generálnym kongregáciám. Zúčastniť na nich majú povinnosť všetci kardináli-voliči a právo aktívnej účasti (s výnimkou samotnej konkláve) majú aj kardináli, ktorí už dosiahli 80 rokov. Generálnym kongregáciám presedá spravidla dekan kardinálskeho kolégia, Angelo Sodano.
Osobitosťou je, že samotnej pápežskej voľbe v konkláve dekan kardinálskeho kolégia, kardinál Angelo Sodano predsedať nebude, nakoľko sa konkláve nezúčastní, keďže už dosiahol 80. rokov veku, a nemá aktívne volebné právo.
A kto ho povedie?
Konkláve bude predsedať talianský kardinál Giovanni Batista Re, ako najstarší kardinál-volič spomedzi najvyššej triedy kardinálov, kardinálov-biskupov.
A Vatikán ako štát?
Podľa Základného zákona Vatikánskeho mestského štátu z roku 2000, počas sedisvakancie má najvyššiu zákonodarnú, výkonnú aj súdnu moc vo Vatikánskom mestskom štáte kolégium kardinálov ako celok. Kolégium však môže vydávať zákonné opatrenia len v prípade nevyhnutnosti a len na obdobie trvania sedisvakancie - tieto platia po zvolení nového pápeža len v prípade, že ich novozvolený pápež potvrdí.
Ako rýchlo musí byť zvolané konkláve a kedy sa podľa Vás odohrá?
Konkláve musí byť zvolané na 15. deň po smrti pápeža, nie však neskôr ako 20. deň po jeho smrti. V prípade zrieknutia sa pápeža úradu tieto lehoty plynú od účinnosti zrieknutia sa. Znamená to, že konkláve by malo byť zvolané na deň medzi 15. a 20. marcom 2013. Presný termín (deň a hodinu) má povinnosť stanoviť jedna z prvých generálnych kongregácií kolégia kardinálov (viď vyššie).
