HALIFAX.
Okrem toho, ako informovala agentúra Reuters, musí zaplatiť aj pokutu vo výške 111.817 kanadských dolárov, čo je suma, ako získal od svojich ruských riadiacich agentov.
Podľa obhajcu Mika Taylora je Delisle verdiktom súdu "trochu šokovaný", keďže zrejme neočakával, že trest bude taký vysoký.
Kým obžaloba žiadala 20 rokov väzenia, obhajoba sa domnievala, že desaťročný trest by bol adekvátny. Zatiaľ nie je známe, či sa Delisle proti rozsudku odvolá. Vzhľadom na čas strávený vo vyšetrovacej väzbe Delisle bude vo väzení ešte 18 rokov a päť mesiacov.
Podporučík Jeffrey Paul Delisle pracoval v námornom komunikačnom a spravodajskom centre v Halifaxe v Novom Škótsku, kde mal prístup k utajovaným informáciám z členských štátov NATO. Pre podozrenie zo špionáže ho zadržali vlani 13. januára.
Delisle bol prvý, koho v Kanade obvinili zo špionáže na základe zákona o bezpečnosti spravodajských informácií, ktorý kanadský parlament prijal po teroristických útokoch na Spojené štáty z 11. septembra 2001.
Ruské veľvyslanectvo s ponukou na spoluprácu Delisle kontaktoval v roku 2007.
Federálna prokurátorka Lyne Decarieová na úvodnom súdnom pojednávaní prečítala úryvky z Delislovho výsluchu na polícii, v ktorom uviedol, že v deň, keď šiel na ruskú ambasádu, aby ponúkol svoje služby, bol dňom jeho "profesionálnej samovraždy". Pri výsluchu na polícii tvrdil, že konal z ideologických dôvodov, nie pre peniaze.
Delisle mal prístup k utajovaným informáciám týkajúcim sa Kanady, Spojených štátov, Veľkej Británie, Austrálie a Nového Zélandu. Jeho úlohou bolo nahrať ich na USB kľúč a potom z domáceho počítača e-mailom poslať styčnej osobe. Za prvý transfer dostal 5000 dolárov, každý ďalší mesiac po 3000 dolárov.
Podozrivým sa stal na jeseň 2011, keď mu kanadské colné úrady našli v hotovosti 10.000 dolárov a debetné karty s vysokým zostatkom na účte po návrate zo štvordňového výletu v Brazílii. Podľa obžaloby sa tam stretol so svojimi ruskými spojkami.
