NEKROLÓG

Ceija Stojková: Rómka, čo maľovala holokaust

Rómka zo Štajerska pripomínala Rakúšanom ich vlastné hriechy z vojny.

Ceija Stojková maľovala spomienky na koncentračné tábory, pamätala si každý deň.(Zdroj: PROFIMEDIA)

Ceija Stojková (23. mája 1933 - 28. januára 2013), podobne ako mnoho iných ľudí s jej osudom, vedela o hrôzach svojho detstva rozprávať až po desaťročiach. Potom však nikdy neprestala. Posmrtne sa objaví aj v novom dokumentárnom filme o nežidovských obetiach holokaustu.

Rómka z Rakúska otvorene hovorila o minulej aj súčasnej perzekúcii svojich ľudí. To, čo nevedela vysloviť alebo napísať, prenášala na plátno. Spisovateľka, maliarka a aktivistka zomrela minulý pondelok. Mala 79 rokov.

Kočovali a veštili z kariet

Stojkovci pochádzali zo Štajerska. Živili sa predajom koní, veštením z kariet a muzicírovaním. Ceija Stojková maľovala obrazy aj z tohto obdobia svojho života. Sú farebné ako rómske odevy, plné maringotiek a koní. Tie inšpirované spomienkami na koncentráky a smrť príbuzných sú tmavé a ponuré.

Rómovia boli spolu s inými náboženskými, národnostnými a sexuálnymi menšinami nacistami označovaní za nižšiu rasu. Ich život sa pomaly premieňal na peklo. Najprv im zakázali kočovať, potom ich začali zhromažďovať, zatvárať do táborov a systematicky vraždiť.

Ceija sa roku 1941 ocitla v koncentračnom tábore. Prešla tromi. Mala šťastie a ako dvanásťročná videla oslobodenie Bergen-Belsenu. Z jej klanu neprežilo takmer dvesto ľudí, vrátane jej otca a brata.

Po vojne sa napriek nevôli vtedajšej spoločnosti ku kočovaniu vrátili. Stojka sa živila ako podomová obchodníčka s maľovanými textíliami a doplnkami do bytov.

V 80. rokoch, keď sa spustila veľká diskusia o tom, či boli Rakúšania obeťami Hitlerovho režimu, alebo jeho kolaborantmi, sa rozhodla prehovoriť. Trápilo ju tiež to, že o rómskom holokauste sa takmer nevedelo. Aj to, že na Rómov sa ľudia stále pozerali cez prsty.

Napísala jednu z prvých kníh o osude Rómov počas holokaustu v nemčine a potom ešte ďalšie dve inšpirované jej vlastným príbehom. Stala sa rešpektovanou osobnosťou, pozývali ju na prednášky, objavovala sa v médiách.

Rozprávala o koncentrákoch. O tom, ako istý čas prežívala tak, že jedla papier, ale aj o tom, ako ju trápia súčasné rasisticky motivované útoky na Rómov. Rakúšanom pripomínala, ako mnohí z nich ochotne pomáhali Hitlerovi, a bola aj celkom osobná, keď spomenula, ako po návrate z koncentráku našli vo svojom byte žiť rodinu vernú nacistom.

Pamätala si každý deň

Toto všetko v sebe držala až do veku 56 rokov, keď začala maľovať obrazy z koncentrákov. Potom sa pridalo písanie. „Musela som začať písať, pretože som sa musela otvoriť, musela som sa vykričať,“ vysvetlila svoje pohnútky.

Spomínala, že pri písaní by si želala rýchlejšie ruky, aby mohla zachytiť všetko, čo jej bežalo v hlave. „Pamätám si každý deň v koncentráku,“ rozprávala novinárom.

O to viac ju desilo, že ľudia zľahčovali holokaust, dokonca ho popierali a že sa opäť dejú neprístojnosti voči menšinám. Na výstave vo viedenskom Židovskom múzeu hovorila o tom, ako ju trápi ľahostajnosť a strata historickej pamäti.

Pred tromi rokmi, keď v Maďarsku organizovaná skupina zavraždila niekoľkých Rómov, bola Stojková medzi tými, čo zdvihli hlas nevôle a zdesenia. Žena, ktorá žila s vytetovaným číslom z koncentráku, vtedy povedala: "Nechajte mojich vnukov žiť."

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Jedli ste už ružovú čokoládu?
  2. Slováci ako prví precestujú 7 divov sveta privátnym lietadlom
  3. Dobrým anjelom aj vďaka pár klikom na Instagrame
  4. Odhadovaný výnos 7,5 % ročne
  5. Obrovské zľavy na skladové Volkswageny
  6. Iba dnes: Ročné predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu 26 eur
  7. Maurícius, Maldivy, Thajsko. Plavte sa po Indickom oceáne a Ázii
  8. Audi Q3 druhej generácie: akcia na úvod
  9. Sviatky a voľné dni 2019: Využite ich naplno a oddychujte viac
  10. Zrážka s lyžiarom na svahu Vás môže vyjsť poriadne draho
  1. Pozvánka na udeľovanie ceny – ABF Slovakia Bakalár 2018
  2. Jedli ste už ružovú čokoládu?
  3. Deň otvorených dverí Stavebnej fakulty STU
  4. Hlas Schwarzeneggera v autokameře Mio MiVue J85 WiFi vás ochrání
  5. Slováci ako prví precestujú 7 divov sveta privátnym lietadlom
  6. Dobrým anjelom aj vďaka pár klikom na Instagrame
  7. Odhadovaný výnos 7,5 % ročne
  8. Obrovské zľavy na skladové Volkswageny
  9. Rozhodujú činy!
  10. Iba dnes: Ročné predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu 26 eur
  1. Obrovské zľavy na skladové Volkswageny 12 669
  2. Maurícius, Maldivy, Thajsko. Plavte sa po Indickom oceáne a Ázii 12 655
  3. Iba dnes: Ročné predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu 26 eur 11 634
  4. Sviatky a voľné dni 2019: Využite ich naplno a oddychujte viac 9 333
  5. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Ománe? 6 049
  6. Slováci ako prví precestujú 7 divov sveta privátnym lietadlom 5 228
  7. Odhadovaný výnos 7,5 % ročne 3 623
  8. Zrážka s lyžiarom na svahu Vás môže vyjsť poriadne draho 3 423
  9. Audi Q3 druhej generácie: akcia na úvod 3 202
  10. Úbytok stromov je obrovský. Na záchranu stačí päťdesiat eur 3 150

Hlavné správy zo Sme.sk

Prečo je Ústavný súd dôležitý?

Ústavný súd: Kandidát Radovan Hrádek zastupoval Kotlebu

Radovan Hrádek dlhodobo pracuje pre ĽSNS

Dobré ráno

Dobré ráno: Čo urobí nový zákon s kolobežkármi

Ako skompiluje nový cestný zákon život kolobežkárom.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Bugár nie je idiot, názory mení na počkanie

Predseda Mosta sa chystá na ďalšiu otočku.

Neprehliadnite tiež

Únia môže priškriť eurofondy pre Poľsko či Maďarsko

Štátom porušujúcim pravidlá môžu siahnuť na peniaze.

Berlusconi kandiduje do Európskeho parlamentu

Zasadzovať sa bude za zjednotenú stredopravú Európu.

Lajčák apeloval na demokratický priebeh volieb v Moldavsku

Parlamentné voľby 24. februára sú zásadné, Lajčák spomenul problémy pri voľbách starostu Kišiňova.

V prípade vraždy Izraelčanky v Melbourne vypočúvajú podozrivého

Mladá Izraelčanka študovala na melbournskej univerzite.

Nórsko má prvýkrát od roku 1985 väčšinovú vládu

Do nórskej vládnej koalície pribudli kresťanskí demokrati.