Európska únia váha s finančnou pomocou pre malý ostrov pre jeho podozrivé miliardy z Ruska.
NIKÓZIA, BRATISLAVA. Už je to sedem mesiacov, čo Cyprus požiadal Európsku úniu o bailout, aký dostali Grécko, Írsko či Portugalsko.
Hoci ostrov tvorí len 0,2 percenta z ekonomiky eurozóny, Únia si tentoraz vzala dlhší čas na rozmyslenie.
Obáva sa totiž, že z ostrova sa stala práčka ruských špinavých peňazí.
Berlínu sa do nového bailoutu nechce
Podľa britského denníka Financial Times z toho majú obavy najmä v Nemecku. Tamojší týždenník Spiegel odhadol, že ruské aktíva na Cypre sa pohybujú od 8 do 35 miliárd dolárov.
Už predvlani bol malý ostrov v Stredozemnom mori pre ruské peniaze destináciou číslo jeden.
Moskovský analytik Steven Daševsky Financial Times povedal, že „z ekonomickej perspektívy Cyprus už je ďalším regiónom Ruskej federácie“.
Rusov, Ukrajincov či podnikateľov z členských krajín EÚ vrátane Slovenska láka cyperská rovná desaťpercentná daň. Lákadlom však môže byť aj slabá protikorupčná legislatíva.
O tom, ako končia na Cypre ruské štátne peniaze, hovoril aj právnik Sergej Magnitskij, ktorý zahynul v ruskom väzení za podozrivých okolností.
„Ak chce Cyprus bailout, musí si vyprať svoju reputáciu,“ napísal grécky denník Kathimerini.
Za všetkým hľadaj voľby
V Berlíne mu to komplikujú aj septembrové nemecké voľby.
„Veľa Nemcov verí, že Cyprus je jeden veľký práčkomat ruských podvodníkov, a dať mu preto bailout, nie je práve voličská výhra,“ napísali Kathimerini.
Na samotnom Cypre napriek tlaku Berlína dôvod na zmenu legislatívy nevidia.
„Tá je u nás v mnohom prísnejšia ako v samotnej Únii,“ citovala agentúra Bloomberg šéfku jednotky proti praniu špinavých peňazí Evu Rossidou-Papakyriacou.
