TUNIS, BRATISLAVA. Tunisko bolo dlho príkladom pre okolité krajiny regiónu. V decembri 2010 sa tam začala arabská jar, po pár týždňoch padol diktátor a už na jeseň tam mali demokratické voľby.
Vyhrali ich umiernení islamisti zo strany anNahdá, ktorí sa spojili s liberálmi a vytvorili spoločnú vládu. V ústave obmedzili postavenie islamu v spoločnosti.
Útok na revolúciu
Fakty
Arabská jar
Začala sa v decembri 2010, do dvoch mesiacoch padli režimy v Tunisku a Egypte.
Oveľa násilnejší priebeh mali revolúcie v Líbyi a Jemene, no aj tam došlo k odchodu diktátorov.
Pokračuje občianskou vojnou v Sýrii.
V stredu však hlavné mesto Tunis opäť pripomínalo revolučné dni. V uliciach boli tisíce ľudí, žiadali pád vlády. Pri nepokojoch zomrel policajt. Premiér Hamádí Džibalí sľúbil, že vládu rozpustí.
Nepokoje odštartovala stredajšia vražda lídra opozície Šukrího Balajída. „Zabili Balajída, no skutočným cieľom atentátu bola celá tuniská revolúcia,“ povedal podľa New York Times Džibalí.
Práve ľudí z jeho strany anNahdá obviňujú, že sú za útokom na Balajída. Opozičný vodca stranu kritizoval, v posledných mesiacoch pred smrťou sa mu vyhrážali smrťou, ochranku od štátu nedostal.
Ešte v utorok v poslednom rozhovore pred smrťou Belajíd varoval, že anNahdá dala „oficiálne zelenú“ politickému násiliu.
Čo nedosiahol ako líder opozície, dosiahol Balajíd po smrti. Okrem bežných ľudí sa k protestom pridali aj odbory, ktoré na piatok vyhlásili generálny štrajk.
Džibalí ulici ustúpil a sľúbil, že vymení celú vládu a na ministerské stoličky zasadnú nezávislí odborníci. Tí by mali vládnuť až do predčasných volieb.
Zoči-voči islamistom
Vládna strana sa však vzoprela aj svojmu premiérovi. Tunisko podľa nej teraz potrebuje politickú stranu. AnNahdá popiera, že stála za vraždou najväčšieho kritika.
Vyčítajú jej tiež, že nevie odolať tlaku radikálov, ktorí od nej požadujú tvrdšie postoje. Práve fanatickí salafisti by mohli byť za Balajídovou smrťou.
„Aj toto ukazuje, že pre islamistov je ťažké vyrovnať sa s extrémistami,“ citujú New York Times Salmana Šajcha z Brookingsovho inštitútu.
