Keby to nemalo takú tragickú a nenapraviteľnú koncovku, bolo by to len na poťukanie si po čele.
Hovorím o prípade izraelskej anestéziologičky, ktorá vraj nevedomky a vo viere , že pomáha Mossadu, poskytla svoje vedomosti o ťažko vystopovateľných liekoch vrahovi. Ten vrah bol jej priateľ a zároveň manžel obete.
Šesť rokov lekárku vodil za nos. Nielen že jej zatajoval, že je ženatý, ale ešte ju dokázal aj presvedčiť, že pracuje pre tajnú službu. A že z nej ťahá jej medicínske vedomosti pre to, aby zniesol zo sveta zákerného nepriateľa štátu.
Materiál na film
Musel byť veľmi uveriteľný a prefíkaný. Dokázal oklamať nielen lekárku, u ktorej sa zrejme dá predpokladať schopnosť posúdiť a správne vyhodnotiť fakty, ale aj policajtov.
Žena, ktorú zabil s pomocou doktorky, bola už jeho treťou manželkou. A aj predchádzajúce dve zomreli za zvláštnych okolností.
Jeho príbeh by bol celkom slušný materiál aj na americký film. Izraelčanov prípad veľmi zaujíma a skúmajú ho aj sociológovia.
Magazín denníka Haarec minule priniesol niekoľkostranovú analýzu toho, čo viedlo lekárku v strednom veku, ktorá je podľa kolegov mimoriadne racionálna a zodpovedná osoba, k takému fatálnemu zlyhaniu.
Možno bola zamilovaná, ale predsa už nie je pubertiačka. Možno sa cítila ako Mata Hari.
Mohlo sa to stať všade
A možno bola len poslušnou občiankou a naozaj uverila, že jej priateľ je vlastne dobrý človek, ktorý ju chce ochrániť.
V analýze stálo, že za to, čo sa stalo, môže aj fascinácia Izraelčanov tajnými službami a legendy, ktoré Mossad obklopujú. Možno.
Ja si myslím, že sa to mohlo stať kdekoľvek. A zrejme sa to aj stáva. Iracionálno je v mysliach ľudí prítomné všade na svete.
