BRUSEL, BRATISLAVA. V novembri ten návrh neprešiel a európski lídri cestovali z Bruselu domov bez dohody. Zajtra sa s tým istým návrhom začnú rokovania opäť.
Druhýkrát sa stretnú na summite v Bruseli, aby sa dohodli na sedemročnom rozpočte Únie na roky 2014 - 2020. Ani teraz nie je dohoda istá, lenže tlak je väčší.
Ak sa nedohodnú, nemusia sa krajiny včas dostať k peniazom. To by podľa odborníkov vyšlo Úniu drahšie ako akýkoľvek z kompromisov.
Kde sa bude škrtať
Fakty
Čo chce Slovensko
200 miliónov eur na
Jaslovské Bohunice, ktoré nám sľúbili v novembri,väčší presun peňazí
medzi priamymi platbami
a rozvojom vidieka,
v novembri súhlasili
s presunom len 15 percent,preplatenie DPH
z eurorozpočtu, zatiaľ sa dohodlo, že bude platiť len pre Európsky sociálny fond.
Stále je v hre takmer 972 miliárd eur na sedem rokov. Je to o 20 miliárd menej, ako bol doterajší rozpočet, ale čistí prispievatelia do bruselskej pokladnice nie sú spokojní.
Nemci, Briti, Holanďania či Švédi chcú ďalšie škrty vo výške desať až tridsať miliárd eur. Nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú čakajú tento rok voľby, Briti chystajú referendum o tom, či sa im oplatí v Únii ostať.
Nemusia to byť nakoniec veľké štáty, ktoré by dohodu zablokovali.
Vetom hrozia Dáni či Rakúšania, ktorí bojujú o rabat, v stredu sa pridal Európsky parlament. Ten musí prvý raz rozpočet odsúhlasiť a hrozí, že to neurobí, ak sa bude len škrtať a nepodporí sa rast a pracovné miesta hlavne pre mladých.
Boj teda bude o to, kde sa bude škrtať. Francúzi odmietajú siahnuť na poľnohospodárstvo, na ktoré ide najviac peňazí - 40 percent rozpočtu.
„Poľnohospodárstvo je najväčší problém. Prezident Hollande dal jasne najavo, že nebude súhlasiť so žiadnymi ďalším škrtmi. Kancelárka Merkelová ho v tom podporuje,“ hovorí pre SME Stephen Tindale z bruselského Centra pre európsku reformu.
Proti škrtom v druhej najväčšej kapitole – kohézne a štrukturálne fondy, ktoré tvoria 36 percent rozpočtu, sú zasa chudobnejšie štáty Únie vrátane Slovenska.
V rámci skupiny Priatelia kohézie sa stretnú pred summitom, aby zopakovali, že peniaze potrebujú na rast a pracovné miesta, na ktoré je v konsolidovaných domácich rozpočtoch menej peňazí.
Únii to nepomôže
Škrtať by sa teda malo na cezhraničných prepojeniach v infraštruktúre, energetike, IT sektore, ale aj v administratíve. To podľa ekonómov ohrozuje ambície Únie byť konkurencieschopnou.
„Ak sa bude škrtať na infraštruktúre, ide to zlým smerom, pretože tieto projekty by mohli mať veľmi pozitívny krátkodobý vplyv na trh práce v Európe,“ hovorí Tindale.
Podľa štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Petra Javorčíka, ktorý o rozpočte za Slovensko rokuje, je návrh rozpočtu pre Úniu dobrý.
„Keď porovnáme súčasný sedemročný rozpočet s tým, ktorý dohadujeme, tak signál je jasný. Napriek tomu, že celkový objem rozpočtu bude o niečo nižší, dôjde k nárastu peňazí pre vedu, výskum, vzdelávanie i pre projekty transeurópskych cezhraničných prepojení, takže to sú oblasti, ktoré sú orientované na budúcnosť, na podporu rastu a zamestnanosti,“ hovorí pre SME Javorčík.
Na summite proti sebe budú stáť čistí platcovia a prijímatelia, chudobnejšie a bohatšie štáty Únie, stúpenci poľnohospodárstva a priemyslu či Európska komisia a Európsky parlament.
Slovensko je spokojné. „Ak by aj prišlo ku škrtom, dostaneme v rokoch 2014 až 2020 prakticky dvakrát toľko, koľko dáme do rozpočtu Únie,“ povedal na výbore pre európske záležitosti premiér Robert Fico.
