Ešte pridaj dvoch bohov a môžeš prežiť celý život na prázdninách, hovorí otec pobavene synovi vo filme Pí a jeho život potom, ako si všimol, že syn sa modlí aj ku kresťanskému Bohu, aj k Alahovi a, samozrejme, nezabúda na hinduistickú tradíciu.
Pí v tom momente pre mňa symbolizoval Singapur.
Niežeby bol Singapur religiózne zmätený. Práve naopak, náboženstvá tu pokojne koexistujú. Pre Európanku navyknutú na debaty o multikulturalizme, najmä o jeho zlyhaní, to bolo príjemné zistenie.
Obdobie december až február bolo tradične nabité striedaním náboženských rituálov.
Ešte nám doma rozvoniaval vianočný stromček (áno, aj to sa v trópoch nosí) a už sa po meste hojdali červené lampióny, všetky cesty smerovali do budhistických svätýň, upratovalo sa – to, aby sa vymietli zlí duchovia z domu, lebo prichádzal nový čínsky rok.
Dopravné zápchy sa presunuli do China Townu, kde sa nad hlavami vlnil vznešený had, v ktorého znamení je nový čínsky rok. Vystriedal rok draka, ktorý tu spôsobil vítaný minibaby boom.
Silného dračíka sa snažili splodiť mnohé čínske páry, hadíci už nie sú také terno.
Medzi tým ešte na konci januára tamilskí hinduisti tancovali v tranze aj s obrovskou, bujaro vyzdobenou konštrukciou poprepichovanou (au!) háčikmi na telo – na jazyk, obočie, bradavky, brucho a iné citlivé miesta. Oslavovali Thaipusam.
Jednoducho, moje dva semestre Úvodu do religionistiky sú šuviks. Najlepší úvod do náboženstiev je Singapur.
Autor: Jana Sunderman - Kadlecová
