Agentúrnu správu sme o 20:03 nahradili autorským článkom denníka SME.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Pred desiatimi rokmi ich mali Američania v armáde 50, dnes ich majú 7500.
Proti podozrivým teroristom ich za prezidenta Georgea Busha použili mimo Afganistanu 52-krát. Za prvé štyri roky Baracka Obamu viac ako 300-krát.
A v samotnom Afganistane to len vlani bolo 447-krát.
Zomierajú aj civilisti
Bezpilotné lietadlá sa v posledných rokoch stali kľúčovou časťou nielen americkej armády, ale aj bezpečnostnej politiky amerického prezidenta.
O útokoch bez súdu proti podozrivým teroristom v Pakistane, Somálsku a čoraz viac aj v Jemene sa začalo opäť diskutovať tento týždeň.
Dnes má Senát vypočúvať kandidáta na šéfa CIA Johna Brennana. Práve on je architektom útokov bezpilotných lietadiel.
Tie sú veľmi účinné. Stroje, ktoré dokážu nájsť človeka vzdialeného tri kilometre, zabili podľa magazínu Time 50 vysokopostavených členov al-Káidy aj Talibanu.
Viacerí však kritizujú ich používanie z hľadiska legálnosti aj morálky. Okrem teroristov (zabili ich asi tritisíc) pri tom totiž často zomierajú aj civilisti, ich počet sa odhaduje v stovkách.
V Jemene, kde k útokom prichádza práve z odhalenej základne v Saudskej Arábii, zabili podľa Long War Journal 35 civilistov.
Medzi nimi bol aj Salem Ahmed bin Ali Džaber. Duchovný, ktorý otvorene kritizoval al-Káidu a podľa New York Times bol tým typom lídra v moslimskej krajine, akých Američania potrebujú.
Raz večer sa s bratrancom – policajným šéfom – krátko rozprával s tromi členmi al-Káidy, keď ich zabila raketa špionážneho lietadla.
Biely dom: legálne i etické
Počet civilných obetí klesá, bránil sa v minulosti Brennan. Kritici však hovoria, že Američania často zabíjajú aj nízko postavených teroristov, často čerstvo regrutovaných mladých ľudí, ktorých zlákala al-Káida napríklad pre peniaze.
A tiež, že každá smrť civilistu je najlepším verbovacím nástrojom pre teroristov.
V utorok tiež zverejnili médiá posudok ministerstva spravodlivosti, ktorý ukazuje, že pravidlá na používanie bezpilotných lietadiel sú ešte voľnejšie, ako sa myslelo.
Podľa neho o zabití podozrivých teroristov rozhoduje predstaviteľ vlády, ktorý nepotrebuje jasný dôkaz, že dotyčný plánuje útok proti Spojeným štátom.
Biely dom sa bráni, že je to „legálne, etické aj múdre“.
Útočiť môžu aj na Američana
Ak predstavuje hrozbu, zabiť môžu aj občana USA, tvrdí prezident.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Barack Obama bol ešte ako senátor veľkým kritikom protiteroristickej politiky Georgea Busha.
Vyčítal mu napríklad waterboarding, podľa mnohých mučenie, ktoré ako prezident hneď zakázal.
Súčasné zabíjanie podozrivých teroristov bez súdu, v ktorom je podľa ľudskoprávnych aktivistov vláda „sudcom, porotou aj katom“, je podľa mnohých ešte horšie ako waterboarding.
Pravidlá, ktoré prenikli na verejnosť, pritom hovoria, že vláda môže takto zabiť aj amerického občana, ak je „operačným lídrom al-Káidy a predstavuje blízku hrozbu“. Doteraz tak urobili štyrikrát.
Vláda legálnosť obhajuje zákonom, ktorý schválil Kongres tri dni po 11. septembri 2001. Podľa neho môže proti al-Káide využiť „všetku potrebnú a vhodnú silu“.
Tomáš Vasilko
