EDINBURGH, BRATISLAVA. Počas polnočnej ceremónie najskôr stiahnu britskú zástavu. Na Edinburskom hrade následne zaveje Ondrejský kríž - zástava Škótska, nového štátu v Európe.
Takto by mohol vyzerať škótsky deň nezávislosti, ktorého by sa mali dočkať už v marci 2016.
Práve tento termín použila škótska vláda v dokumente, v ktorom nahrubo rozpracovala cestu k samostatnosti. Ak ju teda Škóti v referende na jeseň 2014 odobria.
Zatiaľ to tak nevyzerá, podľa posledného prieskumu len 23 percent ľudí chce samostatnosť Škótska, čo je najmenej od roku 1999.
Libra aj kráľovná zostanú
Škótska vláda nacionalistov však verí, že za rok a pol do referenda ľudí presvedčí. Aj tým, že im ukáže, ako by samostatné Škótsko vyzeralo.
Päť miliónov Škótov by podľa vlády aj naďalej platilo librami. Hlavou štátu by zostala britská kráľovná Alžbeta II. a ako hovorí vládna Škótska národná strana, Škóti budú môcť naďalej pozerať „svoje obľúbené programy na BBC“.
Hlavným motorom ekonomiky by mala byť ropa. Podľa jednej štúdie 90 percent britských zásob v Severnom mori leží v škótskych pobrežných vodách. Škóti zostanú aj ako nezávislá krajina naďalej súčasťou Európskej únie, verí vláda.
Hlasy z Európy však hovoria, že Edinburgh bude musieť požiadať o vstup do Únie a vyrokovať podmienky ako každá nová krajina. NATO súčasná vláda v minulosti odmietala, teraz je ochotná zaistiť ním bezpečnosť krajiny, len ak na škótskom území nebudú jadrové zbrane.
Škóti už v súčasnosti majú mnoho vecí vlastných – napríklad zdravotnícky systém, v ktorom platia pacienti menej ako v Anglicku, či bezplatné vysokoškolské štúdium.
Väčšinu z týchto tém však bude musieť vláda, aj v prípade podpory ľudí v referende, prebrať s Londýnom. Nie je jasné, ako si rozdelia dlh, ropné zásoby či ako prestúpi očakávaných 12 500 vojakov do škótskych služieb.
Príklad Československa
Práve preto mnohí marec 2016 označujú za priskorý termín. „Nevidím, ako by mohli dospieť k nezávislosti za taký krátky čas,“ povedal pre SME Alan Trench z univerzity v Edinburghu.
Vláda odpovedá, že 30 nových samostatných krajín od roku 1945 to stihlo v priemere za pätnásť mesiacov. A ako príklad rýchleho rozdelenia uvádza v dokumente aj Česko-Slovensko. Nám to trvalo sedem mesiacov od volieb.
