Dovolenka na chorvátskom Jadrane má však pre určitý počet samotných Chorvátov jeden háčik: už nejakú dobu mnohí z nich nie sú schopní rezervovať si ubytovanie pri mori skôr, než v septembri.
V jadranských hoteloch totiž buď už skutočne nie je miesto, alebo zvyšné miesta hotelieri nechávajú pre zahraničných hostí, z ktorých ubytovania sa podľa nových predpisov od tejto sezóny nemusí počítať a štátu odvádzať DPH. Preto sa odhaduje, že minimálne 10 - 20 tisíc chorvátskych občanov, aj napriek pôvodnému plánu stráviť dovolenku vo svojej krajine, bude nakoniec nútených odcestovať k moru niekam do zahraničia.
Jednou z destinácií potom určite bude i čiernohorské pobrežie, ktoré Chorváti začínajú znovu objavovať. Kvôli ešte stále čerstvým vojnovým zážitkom sa však žiadna z chorvátskych cestovných kancelárií doposiaľ nerozhodla zaradiť Čiernu Horu do svojej oficiálnej ponuky zájazdov a tak sa chorvátski záujemcovia o návštevu Budvy a iných čiernohorských letovísk prevažne obracajú k cestovkám v Srbskej republike (srbskej časti Bosny a Hercegoviny). Už vlani tak cez bosnianskosrbské agentúry v Čiernej Hore dovolenku strávilo 3700 občanov Chorvátska a očakáva sa, že sa ich počet v tomto roku aspoň zdvojnásobí.
Záujem o čiernohorské pobrežie vyvolávajú predovšetkým ceny, ktoré sú zhruba o 30 a viac percent nižšie, než v Chorvátsku. Znalci pomerov však zdôrazňujú, že sa - až na niekoľko výnimiek - v Čiernej Hore turisti zároveň stretnú i s omnoho nižšou celkovou úrovňou služieb.
V snahe prilákať hostí z celej bývalej Juhoslávie čiernohorské úrady umožnili všetkým občanom Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Macedónska a Slovinska pricestovať do krajiny iba s občianskymi preukazmi, kým turisti z iných štátov potrebujú mať platné pasy.
(spolupracovník TASR Zlatko Starčevič) sla
