Najskôr v stredu v Bruseli Severoatlantická aliancia definitívne potvrdila, že na budúcoročnom summite v Prahe pozve najmenej jednu novú krajinu a vylúčila tzv. nulový variant, cez víkend potom Európska únia (EÚ) v Göteborgu stanovila možný dátum ukončenia prístupových rozhovorov a za svoj cieľ vyhlásila účasť nových krajín na voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2004 už ako plnoprávnych členov.
Obidve tieto vyhlásenia môžu Slovensko tešiť, ale musia najmä zaväzovať. Cesta do NATO ani do EÚ nie je totiž automatická a oznámené termíny obsahujú niekoľko podmienok.
Generálny tajomník NATO George Robertson ani americký prezident George W. Bush nezabudli v stredu na minisummite aliancie kandidátom pripomenúť, že o tom, koho medzi seba v novembri 2002 pozvú, rozhodne pokrok v najbližších mesiacoch.
Okrem samozrejmej reformy ozbrojených síl a rozvíjania interoperability s NATO pripomenuli stabilitu demokracie či dobré susedské vzťahy. Favoritmi na pozvanie sú podľa diplomatov Slovensko, Slovinsko, ale stále silnejšiu podporu má aj pozvanie jednej či dokonca všetkých pobaltských krajín. Objavujú sa už názory, že nielen EÚ, ale aj NATO smerujú k tzv. big-bangu, teda spoločnému prijatiu veľkej skupiny krajín.
To, čo nikto z predstaviteľov aliancie nemôže oficiálne povedať Slovensku nahlas, naznačil pred novinármi český prezident a veľký stúpenec prijatia SR Václav Havel: otáznik nad takmer istým pozvaním našej krajiny môže nakresliť zvrat na medzinárodnej, alebo vnútropolitickej scéne.
Netreba pripomínať, že summit NATO v Prahe sa bude konať tesne po parlamentných voľbách na Slovensku. V rovnakom období by sa mali končiť aj prístupové rokovania EÚ s najlepšími kandidátmi, medzi ktorými Slovensko nechce chýbať.
EÚ cez víkend na summite v Göteborgu, hoci v tieni násilností v uliciach mesta, prvýkrát do záverov zasadania Európskej rady (prezidenti a premiéri členských štátov) zaradila konkrétne dátumy ukončenia rozhovorov a vstupu nových krajín.
Na prvý pohľad teda stanovila pevné termíny, ako to interpretovala väčšina médií, pri podrobnejšom preštudovaní záverov však pätnástka vlastne iba vyjadrila ochotu a možnosť, že sa rokovania s najlepšími skončia na budúci rok, a za cieľ stanovila ich účasť na voľbách do EP v roku 2004 už ako členov únie.
Slová možnosť a cieľ, ako aj podmieňovací spôsob nezabudli zdôrazňovať nemeckí a francúzski predstavitelia, ktorí boli najskôr proti stanoveniu akýchkoľvek, hoci aj nezáväzných termínov. "Všetko čo je budúce, je otvorené, a teda podmienené," vysvetľoval hlavný slovenský vyjednávač s EÚ Ján Figeľ.
Iné krajiny (Rakúsko, Belgicko) dávali dôraz na odsek 7 zo záverov summitu, podľa ktorého novému tempu prístupových rokovaní sa musí vyrovnať aj trvalý pokrok v kandidátskych krajinách pri preberaní, uplatňovaní a vynucovaní legislatívy EÚ.
Všetci sa nakoniec zhodli, že silnejší signál únia vyslať nemohla. Text záverov musel byť čo najviac konkrétny, aby potešil kandidátske krajiny, ale zároveň dostatočne všeobecný, aby s ním mohlo súhlasiť všetkých 15 členských štátov EÚ. Termíny 2002 a 2004 sa však prvýkrát dostali do záverov riadneho summitu, ktoré majú v EÚ silu záväznej politickej smernice. Viac si teda kandidátske krajiny želať nemohli.
(spravodajca TASR Robert Sermek) sla
