Bitka o Stalingrad bola počtom vojakov či dĺžkou bojov najväčšou v histórii. Slováci v nej nebojovali.
VOLGOGRAD, BRATISLAVA. Bol to zlomový moment druhej svetovej vojny a jeden z najkrvavejších zrážiek v dejinách. Obe strany mali spolu dva milióny mŕtvych a zranených.
Z 300-tisíc Nemcov obkľúčených v stalingradskom kotli, trápených zimou, hladom a potkanmi, sa domov po vyše desaťročí vrátilo len šesťtisíc.
Od konca bitky pri Stalingrade uplynie v sobotu 70 rokov. Presne 2. februára 1943 sa nemecký poľný maršál Friedrich Paulus napriek Hitlerovým rozkazom vzdal.
Z 300-tisícovej armády mu zostalo 91-tisíc mužov, vrátane 24 generálov. Domov z väzenských lágrov sa vrátil len zlomok.
Najväčšia bitka
Pre Rusko je Stalingrad stále najslávnejšia bitka Veľkej vlasteneckej vojny, čo ukážu aj sobotné oslavy.
Miliónový Volgograd, ako v 60. rokoch mesto premenovali, sa na deň stane opäť Stalingradom. Meno by sa malo meniť aj na niekoľko ďalších dní v roku, rozhodli miestni poslanci.
V roku 1942 po zimnej porážke pri Moskve Nemci vyhrávali všetko, do čoho sa pustili.
„Stalingrad bola prvá bitka, kde sa zastavil ich postup,“ hovorí Stanislav Mičev, riaditeľ Múzea SNP, ktorý ju nazval prvou veľkou prehrou Nemcov.
Hitlerovým cieľom bolo na juhu Ruska zaistiť ropné polia na Kaukaze. Mesto, pomenované po vodcovi Sovietov, ho lákalo aj ako symbol.
Nemci obsadili veľkú časť mesta, no v novembri 1942 ich Sovieti protiútokom obkľúčili. Nemci mali zakázané sa vzdať. Bojovalo sa o každú budovu, každé poschodie.
„Dĺžkou bojov, počtom vojakov či nasadenej techniky je to doteraz najväčšia bitka v dejinách,“ hovorí Jozef Bystrický z Vojenského historického ústavu. Slováci sa jej nezúčastnili, rýchla divízia našej armády v tom čase bojovala v predhorí Kaukazu.
Stalin má doma stále veľkú podporu, počet jeho priaznivcov rastie
Vrátiť mestu meno masového vraha nie je dobrý nápad, píše Tomáš Gális
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Stalinbusy
Obkľúčených Nemcov okrem zimy trápili aj hlad a choroby.
„Veľa ich zomrelo aj na choroby, potkany v meste šírili brušný týfus. Na druhej strane sovietska hlavná vojenská epidemiologička Zinajda Jermoljevová sovietskych vojakov očkovala proti chorobám,“ dodáva Mičev.
V Rusku v sobotu budú mnohí za víťazstvo v Stalingrade velebiť samotného Stalina.
Stalinbusy, teda autobusy s jeho portrétmi, majú premávať vo viacerých mestách. Veľkú zásluhu na víťazstve majú podľa Mičeva skôr generáli Žukov a Timošenko.
Historik Bystrický však hovorí, že Stalin sa zúčastnil plánovania. „Riadil osobne prácu na pláne, posudzoval všetky zásadné otázky.“
Dodáva však, že bitku o Stalingrad napokon rozhodli dôstojníci a vojaci priamo na bojisku.
Veteráni chcú späť Stalingrad
Poslední živí pamätníci bojov na Stalina nedajú dopustiť.
VOLGOGRAD, PRAHA. Len asi 250 vojnových veteránov, ktorí prežili bitku o Stalingrad, je ešte dnes nažive. Niektorí priznávajú, že majú stále nočné mory.
„Keď zatvorím oči, vidím horieť Volgu,“ spomína Konštantín Dubanov, ktorý mal vtedy 19 rokov. „A sovietske ženy, na ktoré Nemci hádzali bomby.“
Dubanov patrí k väčšine veteránov, ktorá by rada nazývala mesto opäť Stalingradom. Veria, že ich pochopí aj prezident Vladimir Putin, podľa Dubanova „dôstojný pokračovateľ Stalina“.
Avšak ako dodáva, je príliš mäkký. „Jeden vždy musí veliť a ostatní poslúchať.“
Veteráni a organizácia Odbory občanov Ruska zbierali podpisy na premenovanie Volgogradu na Stalingrad. Odovzdali ich tento týždeň Putinovi.
