Poľskú cirkev viedol v tvrdých časoch výnimočného stavu či počas pádu komunizmu.
Svoje poslanie začal plniť, keď vznikala Solidarita. V prvom roku služby poľského kardinála Józefa Glempa (18.12.1929 - 23. 01. 2013) 13. decembra 1981 zaviedol generál Jaruzelski výnimočný stav. Prímas, teda najvyššie postavený katolícky duchovný v krajine, vtedy volal po mieri, aby sa neprelievala krv.
„Výnimočný stav si vyžaduje múdrosť, mier a rozvahu. Múdrosťou je pozeranie sa do budúcnosti a nie rozbíjanie steny hlavou, lebo hlava slúži na iné ciele." Tieto slová komunistická propaganda využila, aby ľuďom hovorila, že prímas kolaboruje s vládou.
Kardinála pochovali s poctami minulý týždeň. FOTO - SITA/AP
Hľadali mu ženu
Jeho život sa začal omylom, lebo na matrike ho úradník zapísal ako Glempa a nie Glemba, ako sa volali jeho rodičia. Už od detstva veľa čítal a mal výborné známky.
„Na maturite mal také dobré známky, že si mohol zvoliť vysokú školu, akú chcel, ale on si zvolil seminár. Mama bola naňho veľmi hrdá a snívala o tom, aby sa stal biskupom," povedal pre Gazetu Pomorsku jeho brat Jan Glemb.
V marci 1979 sa jej sen splnil, dva roky nato sa stal kardinálom. „Jozek vždy málo hovoril, bol diplomat. Vždy sa snažil, aby ľudí v Poľsku nič nerozdelilo. Počas výnimočného stavu sa obával, že dôjde k občianskej vojne," hovorí brat.
Józef Glemp bol vždy v tieni veľkých: najskôr kardinála Stefana Wyszynského, ktorého bol sekretárom, neskôr pápeža Jána Pavla II. „Kardinál Wyszynský ho odporučil na svojho nástupcu pre jeho lojalitu," hodnotí pre Wprost profesor Jan Żaryn, cirkevný historik. "A zistil, že intuícia ho nesklamala, lebo v stretnutiach s verejnou bezpečnosťou bol vždy tvrdý."
Za čias komunizmu sa ho totiž verejná bezpečnosť snažila zlomiť a prehovoriť, aby spolupracoval. Keď sa im to nepodarilo, pokúšali sa ho diskreditovať a hľadali, či nemá pomer so ženami. Nakoniec nič nenašli.
Dnes sú názory na službu prímasa rozdielne. „S odstupom času treba jeho službu hodnotiť ako zmiernenú, niekedy príliš opatrnú, čo však prinieslo výsledky," vysvetľuje pre portál Wirtualna Polska publicista Adam Szostkiewicz.
„Prímas apeloval na mier a porozumenie a jeho bilanciu hodnotím pozitívne, napriek istým ťažkým momentom, ako napríklad postoj voči kňazovi Jerzymu Popieluszkovi," hovorí Szostkiewicz.
Glemp sa totiž snažil zmierniť odvážne vystupovanie kaplána Solidarity, ktorého neskôr verejná bezpečnosť zavraždila. Jeho smrť kardinála ťažila do konca života, o čom otvorene hovoril.
„Mám na svedomí, že sa mi napriek snahe nepodarilo zachrániť jeho život." Ako zadosťučinenie sa dá považovať účasť Glempa vo filme o kaplanovi Solidarity, kde zahral sám seba - počas filmovania opakoval dialógy, aké viedol s kňazom Popieluszkom. Účasťou vo filme ukázal, že mal v sebe pokoru.
Józef Glemp vítal na návšteve aj rodáka pápeža Jána Pavla II. FOTO - SITA/AP
Stál na rozhraní
Počas výnimočného stavu Glemp organizoval pomoc pre väznených, ale, ako hodnotí historik Antoni Dudek pre týždenník Wprost, stál na rozhraní medzi väčšinou biskupov, ktorí podporovali podzemné štruktúry a vlastným názorom, že Solidarita je už pasé.
„V rokoch 1988 a 89 sa zistilo, že nemal pravdu, keď si opozícia a komunisti spolu sadli za okrúhly stôl," pripomína Dudek a dodáva, že vtedy Glemp zohral dôležitú úlohu, lebo práve on podporoval kandidatúru Tadeusza Mazowieckého na prvého nekomunistického premiéra Poľska.
Počas posledných 20 rokov využil svoju službu na dve dôležité veci pre cirkev: podpísanie vatikánskej zmluvy a zákaz potratov. V týchto otázkach bol vždy veľmi tvrdý a hovoril, že „cirkev chce mier, ale nebojí sa ani vojny". S politikmi si vedel poradiť.
Bol na čele cirkvi, keď Poľsko pristupovalo do Európskej únie. Organizoval v Poľsku návštevy pápeža Jána Pavla II. a Benedikta XVI. Začal dialóg s pravoslávnou cirkvou v Rusku, ktorého výsledkom je spoločná dohoda vyzývajúca na zmierenie Poliakov a Rusov.
Cirkev po skoro 30 rokoch jeho služby je v Poľsku stále veľkou silou. Počet mladých kňazov, ktorí sa v Poľsku rozhodnú venovať svoj život cirkvi, je jeden z najväčších v Európe.
V marci minulého roka priznal, že má rakovinu pľúc. Nebál sa zomierania, ale utrpenia a toho, že nebude pripravený na chvíľu prechodu. V posledných chvíľach života myslel na Poliakov. „Poliaci, držte spolu," povedal podľa brata Jana.
Autor: Małgorzata Wojcieszynska
