SME

Slovensko v rebríčku slobody tlače postúpilo, Maďarsko zaostáva

Na čele rebríčka organizácie Reportéri bez hraníc už tretí rok po sebe figuruje Fínsko.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ SITA/AP)

PARÍŽ. Sloboda tlače v mnohých krajinách Európskej únii zostáva na vysokej úrovni, negatívny vývoj v ostatných však vyvoláva znepokojenie.

Medzinárodná mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) to uvádza vo svojej stredajšej správe, ktorá dopĺňa tohtoročný rebríček jednotlivých krajín sveta podľa hodnotenia rozličných kritérií vyjadrujúcich situáciu v danej oblasti.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spomedzi 27 členských štátov EÚ sa 16 umiestnilo v prvej tridsiatke, a to vrátane Slovenska, ktoré oproti minulému roku postúpilo z 25. na 23. priečku.

SkryťVypnúť reklamu

Na čele zoznamu už tretí rok po sebe figuruje Fínsko a v prvej trojke sa tiež udržalo Holandsko ako aj Nórsko, ktoré však nie je členom EÚ.

Spomedzi zvyšných členov dvadsaťsedmičky organizácia poukazuje najmä na výrazné zaostávanie Maďarska, Grécka či Bulharska.

Hodnotenie vlani ovplyvnila Arabská jar

Najnovší rebríček podľa správy predstavuje "návrat k obvyklejšiemu usporiadaniu" po tom, ako minuloročné hodnotenie ovplyvnil "dramatický politický vývoj" v podobe takzvanej Arabskej jari a iných protestných hnutí.

Zaradenie jednotlivých krajín tak "lepšie odráža prístupy a zámery vlád voči slobode médií zo strednodobého alebo dlhodobého hľadiska".

"Index slobody tlače zverejňovaný Reportérmi bez hraníc priamo nezohľadňuje druh politického systému, je však zrejmé, že demokracie poskytujú lepšiu ochranu slobody... ako krajiny, kde sa ľudskými právami opovrhuje," konštatuje v dokumente generálny tajomník RSF Christophe Deloire.

SkryťVypnúť reklamu

"V diktatúrach sú poskytovatelia spravodajstva a ich rodiny vystavené neľútostným represáliám, zatiaľ čo v demokraciách musia zápasiť s ekonomickými krízami v médiách a konfliktami záujmov."

Grécki novinári čelia hnevu aj násiliu

Čo sa týka pozitívneho hodnotenia väčšiny krajín EÚ správa upozorňuje, že hoci je tento stav "na prvý pohľad povzbudzujúci", v skutočnosti "zakrýva pomalú eróziu európskeho modelu v dôsledku rozporuplností a znepokojujúceho vývoja medzi ostatnými 11 krajinami, z ktorých sa niektoré prepadli pod 80. miesto".

RSF upozorňuje na situáciu v Taliansku, kde "zatiaľ nebola dosiahnutá dekriminalizácia nactiutŕhania a inštitúcie nebezpečným spôsobom využívajú 'umlčiavacie zákony'".

SkryťVypnúť reklamu

Maďarsko zasa "stále platí daň za represívnu legislatívu, ktorá mala hmatateľný účinok na to, ako je praktizovaný žurnalizmus".

Ešte znepokojujúcejšia je podľa RSF situácia v Grécku, kde musia novinári pracovať v "katastrofálnej sociálnej a profesionálnej atmosfére".

Pracovníci tamojších médií sú vystavení hnevu obyvateľov a "ustavične čelia násiliu zo strany extrémistov i polície".

Na chvoste je Severná Kórea

Situácii na Slovensku sa stredajšia správa nevenuje, aktuálna zložka na internetovom portáli RSF však obsahuje kritiku slovenského tlačového zákona z roku 2008, ktorý podľa organizácie "opovrhuje deľbou moci a v článku 6 dáva exekutíve a ministerstvu kultúry priamu kontrolu nad médiami v mnohých záležitostiach považovaných za citlivé".

SkryťVypnúť reklamu

Schválenie tlačového zákona podľa RSF vyvolal spory v slovenskej spoločnosti ako aj "krízu vo vzťahoch medzi vládou a opozíciou, ktorá v jednej chvíli hrozila zablokovaním ratifikácie Lisabonskej zmluvy".

"Automatické právo na odpoveď komukoľvek, kto sa či už právom alebo neprávom domnieva, že bol zhanobený alebo urazený, a vysoké pokuty za nezverejnenie odpovedí silno obmedzia redakčnú slobodu a vytvoria vážne prekážky investigatívnemu žurnalizmu," dodáva RSF s tým, že slovenská tlač si môže napriek tomu "stále užívať pravú slobodu".

Rovnako ako v minulom roku sa na konci rebríčka umiestnili Turkménsko, Severná Kórea a Eritrea, ktoré sú pre potláčanie slobody tlače často kritizované.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  2. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  5. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  6. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  7. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  8. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  1. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  2. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  5. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  6. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  7. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  8. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 18 064
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 8 575
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 8 221
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 4 442
  5. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 608
  6. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 2 596
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 2 274
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 1 864
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Istanbulský starosta Ekrem Imamoglu.

Özel na sociálnej sieti napísal, že „23. apríl nemožno zakázať".


TASR
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio hovorí s novinármi pred odletom do Saudskej Arábie.

Rezort údajne ideologicky nesúhlasí s prezidentskou administratívou.


TASR 1

Dôvodom je zrejme aj holandská podpora Ukrajiny.


TASR
Pápež František počas posledného požehnávania vo Veľkonočnú nedeľu poobede.

Väčšina svetových lídrov mala do Vatikánu doraziť v sobotu a odísť v ten istý deň.


TASR 1
SkryťZatvoriť reklamu