BERLÍN. Nemecko si v stredu pripomína 80. výročie nástupu Adolfa Hitlera k moci. Tridsiateho januára 1933 sa Hitler stal ríšskym kancelárom a krátko nato demontoval v Nemecku demokraciu.
V novembri 1918 prepustili ani nie 30-ročného Hitlera bez vzdelania z vojenskej nemocnice.
Vyše dvadsať rokov nato vtiahol svet do vojny, v ktorej zomreli milióny ľudí, a v bezpríkladnej genocíde takmer vyhladil európskych Židov.
Nemecko si výročie pripomína výstavami
Nemecko si neslávne výročie pripomína v stredu výstavami, ktoré podľa kancelárky Angely Merkelovej ukazujú "večnú zodpovednosť nacistov za kriminálne činy".
Čiernobiele fotografie Hitlera, ktorého prezident Paul von Hindenburg vymenoval za kancelára a poveril vytvorením vlády, si môžu návštevníci pozrieť na výstave s názvom "Berlin 1933. Na ceste k diktátorstvu", ktorú otvorí Merkelová v bývalom berlínskom sídle tajnej polície nacistického režimu Gestapo, kde dnes sídli dokumentačné centrum Topografia teroru.
Riaditeľ centra Andreas Nachama vyhlásil, že výstava ukazuje "každodennú eróziu demokratických inštitúcií" po náraste moci nacistov, ktorá viedla k druhej svetovej vojne a k 40 až 60 miliónom obetí vrátane 6 miliónov Židov.
Merkelová: Nacisti sa dostali k moci, lebo ich tolerovali
Nacisti sa podľa Merkelovej dostali k moci pred 80 rokmi vďaka zlým politickým rozhodnutiam a preto, že spoločnosť tolerovala ich rozmach.
"Vzostup národného socializmu bol možný preto, lebo elita nemeckej spoločnosti s nimi spolupracovala a väčšina spoločnosti odvracala pohľad, jednoducho mlčala," uviedla Merkelová na dnešnom otvorení výstavy s názvom Berlín 1933 - Cesta k diktatúre.
V dôsledku toho vnímala verejnosť všetkých perzekvovaných "so šokujúcou ľahostajnosťou" a to sa už nikdy nesmie opakovať.
"Mysleli si, že týmto ťahom dajú nacistom opraty. Bol to fatálny omyl - všetko dopadlo celkom inak," konštatovala kancelárka.
Slobode pomôže spoločenská aktivita
Požiar v Ríšskom sneme vo februári 1933 poslúžil nacistom ako zámienka na zrušenie ústavy Weimarskej republiky.
Prenasledovaní boli najmä sociálnodemokratickí a komunistickí poslanci Ríšskeho snemu, pričom niektorí z nich sa už nikdy nevrátili.
Merkelová preto v tejto súvislosti vyzvala občanov Nemecka, aby boli aktívnymi členmi v demokratickej spoločnosti a tým garantovali svoju slobodu.
Na temnú stránku nemeckých dejín spomínali v stredu aj poslanci Spolkového snemu (Bundestag). Jeho predseda Norbert Lammert vyzval na obranu demokracie. Že ju treba brániť aj teraz, dokazuje podľa neho "neuveriteľná a hrozná" séria vrážd členov skupiny Národnosocialistické podzemie a antisemitsky motivované násilie.
"Ríšsky snem je nemým svedkom demontáže prvej nemeckej demokracie pred 80 rokmi," povedal Lammert.
