Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom v stredu o 19:15
LAS VEGAS, BRATISLAVA. Zabudli na sľuby, ktoré nelegálnym prisťahovalcom dal v prvom volebnom období. Zabudli aj na to, že za jeho prvé obdobie vyhostili zo Spojených štátov rekordných 1,6 milióna ľudí bez papierov (George Bush deportoval o tretinu menej).
Keď sa v utorok postavil americký prezident Barack Obama pred prevažne hispánske publikum v strednej škole v Las Vegas, vítali ho s nadšením.
„Som tu dnes, pretože nastal čas na komplexnú reformu prisťahovalectva, založenú na zdravom rozume. Teraz je ten čas,“ oznámil prezident. „Si, se puede,“ začal skandovať dav španielsku verziu jeho sloganu Yes, we can.
Nelegálni imigranti
V krajine je ich podľa odhadov 11,5 milióna.
Skoro 60 percent z nich prišlo z Mexika, 24 percent z iných latinskoamerických štátov, 9 percent z Ázie .
Obama im chce pomôcť.
Cesta k občianstvu
Reforma prisťahovalectva, na ktorú sa pre ekonomiku či zdravotníctvo nedostalo v minulých štyroch rokoch, by mala byť jednou z hlavných tém Baracka Obamu v druhom volebnom období. V 315miliónovej krajine žije asi 11,5 milióna ľudí, ktorí sú v nej nelegálne. Reforma, ktorú oznámil Obama, by im mala pomôcť časom získať občianstvo.
Podobnú reformu len deň predtým oznámila skupina demokratických a republikánskych senátorov a Obama ju podporuje.
Podľa nej by ľudia, ktorí v Amerike žijú bez papierov, dostali legálne povolenie žiť aj pracovať v krajine, ak prejdú kontrolou a splatia nazad dane. Potom budú môcť čakať na občianstvo podobne ako žiadatelia o zelenú kartu.
Po voľbách sú k Hispáncom, ktorých je medzi ľuďmi bez papierov najviac, naklonení i republikáni. Reforma by mohla prejsť cez nimi ovládanú Snemovňu. Čo sa zmenilo? „Voľby. Republikáni strácajú podporu Hispáncov,“ povedal pre USA Today senátor John McCain.
Najskôr chcú hranicu
V novembri volilo Obamu 71 percent Hispáncov, Mitta Romneyho len 27. Rozdiel oproti voľbám v roku 2008 narástol. Mnohí republikáni však stále nesúhlasia.
Tvrdia, že udeliť amnestiu, hoci za tvrdých podmienok, je nefér k tým, čo prišli legálne, a podkopáva to silu právneho štátu. Amnestiu pre tri milióny ľudí v roku 1986 podpísal aj republikán Ronald Reagan.
Hlavný rozdiel medzi návrhmi je v tom, že senátori požadujú najskôr úplne zaistiť hranice. Najmä 3200kilometrovú líniu s Mexikom, odkiaľ prišlo 60 percent ľudí bez papierov. Inak sa podľa nich problém vráti.
To však nemusí byť isté. Podľa štúdie Pew Hispanic Center sa pre ekonomickú krízu aj zlepšenie podmienok strednej vrstvy v Mexiku, príval Mexičanov zastavil. A viac ich o chvíľu začne z Ameriky odchádzať, ako prichádzať.
Stále sa boja vyhostenia
Ilegálni imigranti majú v Spojených štátoch problémy študovať, nájsť si dobré zamestnanie či spraviť vodičský.
LAS VEGAS, BRATISLAVA. Ana mala desať rokov, keď sa s matkou rozhodli odísť z Mexika. Keď prišla do Ameriky, myslela si, že je rovnaká ako ostatní, hovorí pre CNN.
Keď však končila ôsmu triedu, uvedomila si, že je iná. Kým spolužiaci si začali vyberať školu, kde budú pokračovať, pre Anu bez papierov bolo ďalšie štúdium nemožné.
Mnohí nelegálni imigranti v Amerike majú podobné problémy. Keďže sú v krajine načierno, ťažko môžu študovať, nájsť si dobre platené miesto či v mnohých štátoch urobiť si vodičský preukaz. Mnohí, najmä mladí, pritom väčšinu života prežili v Amerike a na detstvo v rodnej krajine si sotva pamätajú.
„Stotožňujem sa s americkou kultúrou, ale zároveň americká spoločnosť hovorí, že nie som jej súčasťou,“ dodal pre CNN 18ročný Rolando, ktorý v krajine žije od svojich siedmich rokov.
Hector pre Deutsche Welle zasa hovorí o strachu, že ho vyhostia. „Ak vás polícia zastaví z akéhokoľvek dôvodu, môžu vás odovzdať imigračnému. Môžete sa tváriť, že žijete normálny život, ale strach z vyhostenia tam je.“
Práve mladým ľuďom sa Barack Obama už minulý rok rozhodol pomôcť. Ak prišli do krajiny ako deti, žijú tu viac ako päť rokov a nedopustili sa žiadneho zločinu, môžu požiadať o dvojročný pobyt bez strachu z vyhostenia. Doteraz to využilo podľa ABC News 154-tisíc mladých.
(vas)
