Keď prídu na pretras ľudské práva v Iráne, MUHAMMAD HOSSEIN NAYYERI vie, o čom je reč. Ako člen Iránskej právnickej asociácie zastupoval ľudskoprávnych aktivistov, politických väzňov aj väzňov svedomia. Sám bol po kontroverzných voľbách v roku 2009 zatknutý za zločiny proti národnej bezpečnosti. Keď sa dostal von na kauciu, opustil rodinu, kariéru a ušiel do londýnskeho exilu.
Iránske tajné služby natočili film, v ktorom Slovák Matej Valuch rozpráva, ako robil agenta CIA v Iráne. Dá sa tomu veriť?
„Ten dokumentárny film by som radšej nazval televíznou šou, respektíve novou 'rukojemníckou hrou', ktorá je jednoznačne absurdným podvrhom. Je v ňom množstvo protikladov a informácií, ktoré pripomínajú skôr vtip.“
Čo napríklad?
„Takzvaný iránsky výskumník, ktorý 'ušiel lovcovi', o ktorom si myslím, že je falošná postava, zjavne číta z nadiktovaného textu a opakovane pritom robí chyby pri čítaní. Scenéria ďalšieho Iránca je ešte surreálnejšia, keď sa priznáva v aute za jazdy, čo má vyvolávať dojem, že je slobodný a nevyvíjajú naňho žiadny tlak. Kým tváre a identita obvinených Iráncov, ktorí sa priznávajú k špionáži, je skrytá, cudzinci sú odhalení. Slovák Matej Valuch je pritom jediný z nich, ktorého ukážu v zajatí .“
Vysielajú iránske štátne televízie takéto šou často?
„Napriek tomu, že tento typ šou nie je nový v iránskej televízii, pokiaľ viem, je to prvýkrát, čo sa cudzinec pred kamerou usvedčuje zo špionáže. Inak dávajú iránske kanály údajným obvineným zo zločinov proti bezpečnosti, terorizmu či špionáže veľký priestor. Vždy svedčia proti sebe, opisujú svoje napojenie na tajné služby ako CIA či Mossad alebo notoricky známe teroristické či opozičné skupiny.“
Prebiehajú potom v televízii aj procesy proti nim?
„V posledných rokoch, zvlášť po sporných prezidentských voľbách v roku 2009, vysielali verejné procesy s demonštrantami a politikmi, ktoré pripomínajú smutne známe procesy Stalinovho režimu. Neskôr sa ukázalo, že tie procesy nakrútili v predstihu za prítomnosti bezpečnostných aj súdnych predstaviteľov. Väzni boli pod tlakom alebo mučení, aby hrali rolu podľa vopred určeného scenára. Tí, čo sa dostanú na slobodu, často sťahujú svoje výpovede a potvrdzujú, že ich prinútili k priznaniu.“
Prečítajte si preložené kľúčové pasáže z dokumentu iránskej štátnej televízie
Kde sa točia priznania?
„Priznania sa nahrávajú na tajných miestach iránskeho ministerstva pre tajné služby. Tí, ktorí ich natáčajú patria k bezpečnostným jednotkám a zároveň pracujú pre iránske štátne stanice, najmä Press TV. Tá vlani v januári prišla v Británii o licenciu. Britský komunikačný regulátor jej ju odobral, pretože bola zapojená do vynútených priznaní, ktoré aj vysielala.“
Čo je cieľom takýchto šou?
„Treba ich vnímať ako štátnu propagandu proti Západu a Spojeným štátom. Ich cieľom je ukázať obyčajným Iráncom, že iránske tajné služby majú všetko pod kontrolou a sú stále veľmi mocné. Čo je veľmi otázne, ak zoberieme, že viacerí vysokopostavení iránski vedci boli zabití pri rôznych bombových útokoch.“
Ako vnímajú takéto programy obyčajní Iránci?
„Je skôr nepravdepodobné, že vzdelaní a politicky informovaní Iránci tomu veria a skôr to vyvoláva medzi nimi odpor. Avšak menej informovaní ľudia rokmi bombardovaní štátnou propagandou im veria a ich antiimperialistický či protizápadný postoj sa ešte utvrdzuje.“
Viete si predstaviť, že by tento 26-ročný Slovák bez znalosti perzštiny mohol byť agentom CIA?
„Je naivné si myslieť, že by mohol pracovať ako agent CIA v Iráne. Viem si predstaviť, že upútal veľkú pozornosť preto, ako vyzerá aj rozpráva. Ak bolo jeho misiou nájsť kontakty s iránskymi nukleárnymi vedcami, ako tvrdí ten film, nemal šancu uspieť. Ak zoberieme všetky bezpečnostné bariéry okolo týchto vedcov, poslať nevytrénovaného Európana do vnútra Iránu je prakticky najťažšia a naivná možnosť.“
Pripomína vám to nejaký konkrétny prípad?
„Prípad troch amerických turistov z roku 2009, ktorých zatkli pri iránsko-irackej hranici – a obvinili zo špionáže. Už vtedy som sa čudoval, ako mohli vôbec zvládnuť pobyt v Iráne bez toho, aby vedeli rozprávať farsí. Matej je jednoznačne prenasledovaná obeť.“
Až po týždni dovolili Iránci slovenským diplomatom navštíviť ho vo väzení v Teheráne. Porušili tým medzinárodné právo?
„Podľa viedenských konvencií z roku 1963, ktoré Irán podpísal, musí byť slovenský konzul informovaný o Matejovej súčasnej situácii. Má tiež právo komunikovať s ním, navštevovať ho aj pomôcť s právnym zástupcom. Inak by to bolo jasné porušenie medzinárodných záväzkov Islamskej republiky Irán a Slovensko by sa mohlo obrátiť na Stály dvor medzinárodnej spravodlivosti.“
Je bežné, že Iránci odopierajú zatknutým návštevy advokáta?
„Obávam sa, že po roku 2009 sa stalo bežnou praxou izolovať zadržaných na základe takzvaných prečinov proti národnej bezpečnosti na neobmedzený čas. Po voľbách mnohí príbuzní zadržaných zúfalo zisťovali, čo sa stalo ich milovaným a či sú vôbec živí alebo mŕtvi. Úrady s nimi odmietali komunikovať celé týždne. V niektorých prípadoch rodine krátko zatelefonovali a oznámili, čo sa stalo. Niektorých už len požiadali, aby si prišli po telo zadržaného, v iných prípadoch im už len oznámili, že ho pochovali bez ich vedomia.“
Sú na tom rovnako aj cudzinci?
„Vzhľadom na medzinárodný tlak a diplomatické úsilie nemusia zažívať až takú ľahostajnosť iránskych úradov. Lenže iránske zákony nepomáhajú obvineným osobám v čase pred procesom a v prípade bezpečnostných zločinov je na tajných službách, ako dlho ho budú zadržiavať.
Kde ho podľa vás na začiatku zadržiavali?
„Je veľmi pravdepodobné, že v jednom z úkrytov ministerstva pre tajné služby a neskôr ho prevezú do väznice Evin v Teheráne.“
Ako to funguje v Evine?
„Je notoricky známa pre špeciálne bezpečnostné oddelenia, ktoré sú pod absolútnym dozorom tajnej služby a Revolučných gárd. Ten je úplne mimo kontroly justície a zadržaní či obvinení zo zločinov proti národnej bezpečnosti sú tam často väznení na samotkách.“
Iránci slovenskému ministerstvu zahraničia povedali, že Valucha zatkli pre podozrenie ohrozenia národnej bezpečnosti. Čo to môže byť?
„Kategória zločinov proti národnej bezpečnosti sa po revolúcii v roku 1979 veľmi roztiahla, aby mohla potlačiť akúkoľvek opozíciu. V podstate akákoľvek aktivita, či už civilná, politická, finančná, vojenská, môže byť označená ako hrozba iránskemu režimu, a preto bude považovaná za vážny zločin. Stačí, aby niekto niečo napísal na blog či Facebook a už môže byť obvinený.“
Aký trest mu hrozí?
„Záleží na type aktivity, môže ísť o mesiace väzenia až trest smrti. Je ťažké predpovedať trest, keď ešte ani nebol oficiálne obvinený. Vzhľadom na jeho priznanie by mohol dostať do desať rokov.“
Čo podľa vás bolo motívom tejto „špionážnej afére“. Súvisí s prezidentskými voľbami?
„Režim ukazuje, že propagandistická mašinéria funguje na plné obrátky. Ako Iránec si pamätám, že vždy, keď sa blížia voľby, propaganda narastá. Má viaceré podoby a formy. Neutralizácia amerického či izraelského teroristického plánu je jednou z najčastejších. Jej cieľom pritom nie je len bežný Iránec, ale aj medzinárodné spoločenstvo. Iránsky režim využíval túto taktiku, aby mal výhodu v medzinárodných vyjednávaniach. Za rukojemníkov potom môže vyjednať viaceré politické výhody či dostať späť svojich agentov, ktorých prichytili vo svete. Domnievam sa, že tu ide o rukojemnícku hru s viacerými úmyslami.“
Režim je pod tlakom pre svoj jadrový program a riziko, že zneužije občanov západných štátov, je veľké.
FOTO: SITA/AP
Predpokladajme, že Matej sa stal súčasťou iránskej „rukojemníckej hry“. Ako mu môže pomôcť slovenská diplomacia?
„Určite potrebuje pomoc. Ambasáda v Teheráne s ním musí byť v kontakte podľa medzinárodného práva. Svoju rolu by v tom mala zohrávať aj Európska únia, ktorá by sa mala ostro ohradiť proti 'rukojemníckej hre'. Bolo by to oveľa efektívnejšie a vyslalo by to silný signál Islamskej republike Irán. Ďalšou možnosťou je vyjednávanie, ktoré fungovalo v minulosti cez krajiny ako Irak či Omán. Troch amerických turistov prepustili a opustili krajinu na kauciu 1,5 milióna dolárov aj vďaka medzinárodnému tlaku a vyjednávaciemu úsiliu vrátane kráľa Ománu.“
Aký má Irán postoj k sile zákona?
„V obyčajných a nie veľmi citlivých prípadoch uznáva istú úroveň práva. Avšak, keď príde na národnú bezpečnosti, na zákony sa zabúda. Je známa fráza ajatolláha Chameneího, že 'udržanie režimu je najvyššou prioritou'. Machiavellistická teória stojí v základoch moci Islamskej republiky Irán a podľa nej neexistujú hranice pri ochrane islamského režimu.“
Obáva sa iránsky režim, že by sa mohli opakovať masívne protesty ako po voľbách pred štyrmi rokmi?
„Od protestov z roku 2009 sa ukazuje, že režim sa obáva podobných udalostí. Zatkli takmer každého opozičného politika a mnohých poslali do väzenia. Z ich slov je jasné, že sa stále boja. Hlavný iránsky opozičný líder Hussein Musáví (s jeho ženou) aj Mehdi Karúbí sú stále nezákonne zadržiavaní bez žiadneho procesu a obvinenia. Sú prísne izolovaní od vonkajšieho sveta, a preto sú veľké obavy o ich zdravie a základné práva.“
Mohlo by sa hnutie arabskej jari dostať aj do Iránu?
„Povolebný vývoj v Iráne sa nedá so súčasným hnutím v arabských krajinách porovnávať. Dôvodom, prečo miliónový protest a snaha o zmenu neuspeli je, že ich brutálne potlačili bezpečnostné zložky a Revolučné gardy. Zároveň treba povedať, že Iránci nechcú ďalšiu násilnú revolúciu, ktorá vyvrcholí kolapsom diktátora, ktorého nahradí ďalší. Demokratizačné hnutie v Iráne nie je zlikvidované, ale presunulo sa do spodnejších sfér a stane aktívnejším, keď príde čas.“
Držia ajatolláhov režim pri živote Revolučné gardy?
„Za posledné dva desaťročia veľmi zmocneli. Vstúpili do každého aspektu moci a získali určujúcu rolu v politike aj ekonomike. Fungujú pod priamym dohľadom najvyššieho lídra Alího Chameneího. Spolu s milíciami Basídž sú hlavným nástrojom pri manipulácii volieb a potlačení protestov.“
Ako by ste opísali politický systém v Iráne?
„Islamská republika Irán je príkladom štátu, kde zlyhala demokracia, jednoznačne je to diktatúra. Presadzuje machiavellistickú verziu islamu. Islamská republika Irán nerešpektuje silu zákona ani demokraciu. Ajatolláh Chameneí kontroluje všetku moc a len malá časť ľudí, buď pre fanatické náboženské presvedčenie, alebo pre osobný profit, ho podporuje. Masívne protesty v roku 2009 ukázali, že nielenže nie je populárny medzi veľkou skupinou ľudí, ale možno je dokonca aj najnenávidenejšou osobou v Iráne.“
Ajatolláh nedávno obnovil fatwu proti jadrovým zbraniam. Je to relevantné pre iránsky jadrový program?
„Je to odpútavacia taktika a politické gesto. Dám vám jeden príklad. Niet pochýb, že mučenie je podľa islamského zákona zakázané aj bez fatwy. Napriek tomu máme prípady nezákonného väznenia nevinných ľudí a oponentov režimu. A to ide o každodenné príbehy v zadržiavacích centrách a väzniciach po celej krajine. Ak príde na existenciu islamskej republiky, všetko je povolené.“
