KYJEV, PRAHA. Šetrenie sa Ukrajine nevypláca. Za to, že vlani ušetrila značné množstvo plynu, má zaplatiť Rusom sedem miliárd dolárov.
Ruský Gazprom totiž požaduje od ukrajinského Naftogazu, aby uhradil taký objem suroviny, ktorý si objednal. A nie ten, ktorý fakticky spotreboval.
Spor sa môže skončiť medzinárodnou arbitrážou. Oveľa väčšiu než ekonomickú má však politickú motiváciu.
Tymošenkovej dohoda
V minulom roku Ukrajinci nakúpili 33 miliárd kubických metrov ruského plynu.
Lenže kontrakt, ktorý podpísala dnes väznená expremiérka Julia Tymošenková po rokovaní s ruským partnerom Vladimirom Putinom v roku 2009, je na 52 miliárd kubických metrov.
A princíp „take or pay“ určuje povinný minimálny objem, ktorý musí zákazník zaplatiť, i keď ho neodoberie. Pre Ukrajinu to bolo vlani 41,6 miliardy kubíkov. Kyjev však zaplatil len za skutočne spotrebovaných 33 miliárd.
Naftogaz sa niekoľko mesiacov zúfalo snažil presvedčiť Gazprom, aby znížil povinný minimálny objem, pretože za kubík plynu Ukrajina platí najviac zo všetkých európskych štátov.
Moskva však bola neústupná a viackrát dala najavo, aby ukrajinské vedenie dalo prednosť voľnej únii Ruska, Bieloruska a Kazachstanu pred Európskou úniou.
Kontrakt z roku 2009, ktorý je podľa expertov pre Ukrajinu nevýhodný, bol hlavným argumentom v procese proti Tymošenkovej. Nakoniec ju uznali za vinnú z poškodenia záujmov štátu. Za to si odpykáva trest sedem rokov odňatia slobody.
Tradičné hádky o ceny za plyn viackrát prerušili dodávky plynu do Európy.
Bridlicová šanca
Na nedávnom Svetovom ekonomickom fóre v Davose ukrajinský prezident Viktor Janukovyč, napriek veľkej nevôli Rusov podpísal dohodu s angloholandskou firmou Royal Dutch Shell o investíciách, ktoré by mali začať na Ukrajine éru bridlicového plynu.
Podľa predbežných odhadov by mohla ťažba dosiahnuť až 20 miliárd kubických metrov ročne, čo je takmer polovica domácej spotreby.
Autor: Agentúra Epicentrum