Mafia bez Deda Chasana už nie je to, čo bývala. Zaspomínali si mnohí šéfovia ruských gangov. Liezol im na nervy svojím staromilstvom, privlastnil si príliš mnoho moci, ale keď sa dve bandy pohádali a nechceli sa vystrieľať do posledného muža, pozvali si najlepšieho zmierovacieho sudcu podsvetia – Deda Chasana.
Vedel, že kriminálny svet má svoje zákony a kto ich nerešpektuje, musí byť tvrdo potrestaný. Sám takú chybu urobil a podľa moskovských kriminalistov práve za ňu zaplatil životom.
Pomsta umučeného Japončika
Pravdepodobne to bol totiž Ded Chasan, kto nechal zlikvidovať svojho najväčšieho konkurenta Vjačeslava Ivaňkova, prezývaného Japončik. V roku 2009 ho niekto strelil do brucha. V bolestiach zomieral niekoľko týždňov. Dodnes sa v podsvetí traduje, že to bolo premyslené do posledného detailu – streliť ho potupne, tak aby trpel, ale prežil.
Japončik bol jeden z najschopnejších, najkrutejších a najinteligentnejších „vorov v zákone“ (označenie šéfov mafie, pozn. redakcie) v postsovietskom teritóriu. Ded Chasan takú konkurenciu nepredýchal.
Na pohrebe Japončika jeho verný druh a vplyvný „vor“ Alexej Suvorov, nazývaný Petrik, nad rakvou mŕtveho prisahal, že ho pomstí. A že vraha zlikviduje.
V podsvetí sa také slová na ľahkú váhu neberú. Vedel to i Ded Chasan. Bodyguardi sa od neho nepohli ani na krok, akékoľvek priestory, ktoré navštevoval, boli vopred preskúmané. Bolo jasné, že raz pomstitelia nájdu medzierku v bezpečnostných opatreniach a potom udrú. Prvý pokus sa im nepodaril.
Chasana síce strelili do brucha, ale starého muža zachránila tučnota – guľka sa zavŕtala do tuku a zranila ho len ľahko. Vtedy ešte prežil. Šestnásteho januára 2013 bol už strelec lepšie pripravený. Mafián zomrel na mieste.
Poctivej mafii zvoní umieračik
Zastreliť „vora v zákone“ takej povesti, ako bol Ded Chasan, znamená poriadne otriasť podsvetím na obrovskom teritóriu. Najväčšie a dodnes fungujúce organizované zločinecké štruktúry vznikli v ZSSR v polovici minulého storočia. Prežili perestrojku, rozpad sovietskeho impéria, nástup novej podnikateľskej elity v 90. rokoch i zavedenie nových pravidiel po nástupe Vladimira Putina k moci. Novej situácii sa však museli značne prispôsobiť. Podľa niektorých to prispôsobovanie bolo za hranicami „slušnej kriminality“.
Chasana, gruzínskeho Kurda, vlastným menom Aslana Usojana, zastrelili pred jeho obľúbenou azerbajdžanskou reštauráciou v Moskve. Pred reštauráciou, ktorú pokladali za jeho hlavný štáb a kde sa konalo viacero stretnutí bossov ruskej mafie i zmierovacích procedúr, v ktorých hral Usojan úlohu sudcu. Sám seba pasoval do pozície posledného „poctivého“ zločinca, kmotra, ktorý dodržiaval staré nepísané zákony podsvetia, kriminálneho vodcu, ktorý ctil dané slovo. Dnes vraj nastupujú banditi bez chochmesu a dobrej výchovy, sťažoval sa občas 75-ročný starec.
Mafia a jej olympiáda
Tradíciou sovietskej mafie vždy bolo, že si ctila zákon: s politikmi, políciou alebo tajnými službami je možné rokovať, vyjednávať, vydierať ich, využívať, ale nikdy nie spolupracovať, zvlášť nie je možné spojiť sa s nimi proti inej bande. No práve toto pravidlo s príchodom prezidenta Putina do Kremľa prestalo platiť. A údajne ho porušoval i Ded Chasan.
Podľa špecialistu na ruskú mafiu Marka Galeottiho z Newyorskej univerzity môže vražda Chasana súvisieť s výnimočne výhodnými kontraktmi na stavbu olympijských objektov a infraštruktúry v ruskom letovisku Soči alebo s bojom o nové nelegálne cesty, ktorými sa pašuje heroín z Afganistanu do celého bývalého sovietskeho priestranstva a ďalej do Európy.
V oboch odvetviach Ded Chasan aktívne podnikal. Ovládal prakticky celý východ na Sibíri, ale i juh Ruska. Je možné, že jeho neústupnosť a rastúci podnikateľský apetít donútili mladšie kriminálne autority zbaviť sa nepohodlného a v ich očiach skostnateného konkurenta.
Okrem toho Usojan údajne dodával zbrane kurdským krajanom a preto ležal Turkom v žalúdku.
Tradícia a rituály
Chasan vedel, že vo chvíli, keď sa zločinci začnú spájať s politikmi, „zašpinia“ si svoje zlodejské prsty a stratia právo nazývať sa „kriminálnou autoritou“. I keď ho často konkurenti obviňovali zo spolupráce s FSB a z donášania na protivníkov, nikdy sa nič takého nepreukázalo.
Sám Chasan nepravdy tvrdo odmietal. Naopak, až nápadne často demonštroval, že patrí do starej zlodejskej školy. Ako však získal olympijské zákazky, je dodnes záhadou. Ide o obrovské peniaze. Olympiáda je dieťaťom prezidenta Putina, ktorý ju štedro financuje a rozdáva najvýhodnejšie kontrakty priateľom svojich priateľov.
Viditeľne do tejto skupiny vyvolených patria i niektorí bossovia postsovietskej mafie. Usojan ako prvý pochopil, že získať zákazku napríklad na stavbu cesty z jedného olympijského strediska do druhého, bude rovnako výhodné ako voziť drogy z Afganistanu.
Návrat do 90. rokov sa nekoná
Podľa Galeottiho, okrem iného autora slávnej publikácie Ruská a post-sovietska organizovaná kriminalita (Russian and Post-Soviet Organized Crime) roztočí vražda Deda Chasana ďalšie kolo vojny v podsvetí, v ktorej padnú mnohí bossovia. Po Usojanovi už v Abcházsku zabili šéfa miestnej kriminálnej skupiny Astamura Gulija, ktorý bol s Chasanom „vo vojnovom stave“.
Avšak to, čo sa dialo v 90. rokoch, sa už asi opakovať nebude. Vtedy boli vraždy kriminálnych bossov populárnym riešením problémov v podsvetí. V Moskve sa strieľalo prakticky dennodenne, vybuchovali zamínované drahé autá a pohreby „vorov“ sa stali svojráznou kultúrnou atrakciou.
Po nástupe Putina sa mafia, predovšetkým jej mladší členovia začali uchyľovať k novým metódam boja s konkurenciou. Kriminálny svet sa viac než kedykoľvek v minulosti začal splietať dohromady s politikou a politika s veľkým biznisom.
Vraždy v podsvetí
Otari Vitaljevič Kvantrišvili bol uznávaný aj ako športovec, majster v grécko-rímskom zápase. So svojím bratom Amiranom kontroloval veľa firiem – predovšetkým ťažiacich ropu, farebné kovy, ale aj drevo. Zastrelili ho 5. apríla 1994 v Moskve.
Alexander Viktorovič Solonik je skutočnou legendou sovietskeho a ruského podsvetia. Prezývali ho „Kurganský terminátor“ alebo „Saša macedónsky“. Zadusili ho neďaleko gréckych Atén v roku 1997. Solonik sa preslávil ako elitný najatý vrah, ktorý likvidoval na zákazku podnikateľov, ale i bossov mafiánskych skupín.
Vjačeslav Kirrilovič Ivaňkov, prezývaný Japončik alebo Assirijský múr, začal kriminálnu kariéru vyberaním výpalného. Neskôr týmto spôsobom vydieral i veľké firmy, a dokonca svoju činnosť rozšíril i za oceán, kde bol istý čas väznený. V júli 2009 ho pri pokuse o atentát strelili do brucha. Zomrel 9. októbra.
Sultan Salambekovič Daudov, prezývaný Sultan, bol jedným z mála Čečenov, ktorí sa stali autoritou i pre ruské kriminálne skupiny a jediný Čečen, ktorého v tom čase korunovali za „vora v zákone“. Obchodoval so zbraňami a narkotikami, kontroloval niekoľko bánk, ktoré mu museli odvádzať podstatnú časť svojho zisku. V opačnom prípade voči nim používal brutálne násilie. Jeho vrahov nikdy neodhalili.
Autor: Agentúra Epicentrum