Najpravdepodobnejším kandidátom na zostavenie vlády je doterajší premiér Benjamin Netanjahu.
JERUZALEM. Izraelská pravica má v parlamente krehkú väčšinu. Vyplýva to z výsledkov, ktoré po sčítaní všetkých hlasov odovzdaných v utorkových predčasných voľbách zverejnila vo štvrtok Ústredná volebná komisia. Informovali o tom v piatok izraelské médiá.
Patová situácia, keď pravicový a ľavicový blok mali v 120-miestnom parlamente po 60 mandátov, sa zmenila po sčítaní asi 200.000 hlasov odovzdaných vojakmi, väzňami, pacientmi a personálom nemocníc, policajtmi, telesne postihnutými a ženami žijúcimi v azylových domoch.
Blok Likud-Jisrael bejtejnu a jeho prirodzení spojenci majú tak 61 mandátov, kým ľavicovo-centristické a arabské strany 59 mandátov.
Ako informoval spravodajský server Ynet news, jeden poslanecký mandát tak pribudol strane ha-Bajit ha-Jehudi (Židovský domov) Naftaliho Bennetta.
Pred sčítaním posledných odovzdaných hlasov ho volebná komisia pôvodne pririekla Zjednotenej arabskej kandidátke.
Netanjahu rokuje
Oficiálne výsledky volieb zverejnia až na budúci týždeň, keď ich členovia Ústrednej volebnej komisie odovzdajú prezidentovi Šimonovi Peresovi.
Ten na ich základe a po konzultáciách s politickými stranami poverí niektorého z poslancov zostavením vlády, ktorá by mala mať podporu minimálne 61 poslancov.
Napriek tomu, že Peres ešte nikoho zostavením vlády nepoveril, najpravdepodobnejším kandidátom je doterajší premiér Benjamin Netanjahu, ktorý prakticky ešte v deň volieb začal neoficiálne koaličné rokovania s lídrami parlamentných strán.
Ako v piatok informoval Ynet News, predsedovi druhej najsilnejšej pravicovej strany Ješ atid Jairovi Lapidovi ponúkol na výber dva kľúčové posty: rezort financií alebo ministerstvo zahraničných vecí. Dôveryhodné zdroje uviedli, že Lapid dostal aj ponuku obsadiť post ministra obrany, čo však odmietol.
Podľa analytikov má však strana Ješ atid vzhľadom na to, ako sa profilovala počas predvolebnej kampane, záujem skôr o ministerstvo bytovej výstavby a rezort vnútra a ministerstvo financií kvôli zlej ekonomickej situácii a vysokému rozpočtovému deficitu nechce.
Predpokladá sa, že vodca strany Jisrael bejtejnu Avigdor Lieberman neobsadí post ministra zahraničných vecí.
Okrem toho, ako píšu izraelské médiá, Lapid bude zrejme žiadať menšie zastúpenie ministrov bloku Likud-Jisrael bejtejnu v budúcej vláde v prospech ministrov z iných strán.
Strana práce do koalície nechce
Podľa servera Ynet news Netanjahu požiadal o stretnutie aj predsedníčku Strany práce Šeli Jachimovičovú, aby prerokovali možnosti účasti jej strany v budúcej koaličnej vláde.
Jachimovičová však v telefonickom rozhovore upozornila na rozdielnosť názorov na ekonomické a sociálne témy.
Uviedla, že jej strana sa nechce podieľať na ďalšom štiepení izraelskej spoločnosti výmenou za ministerské kreslo, čím de facto odmietla účasť svojej vlády na Netanjahuom avizovanej veľkej koalícii.
V poradí 19. Kneset v dejinách Štátu Izrael sa zíde na ustanovujúcom zasadnutí 5. februára.
