Veľký izraelský kabalistický rabín vyhlásil, že snehové vločky, ktoré nedávno zasypali Jeruzalem, sú odkazom od Boha, že naše hriechy sú odpustené. Tak vraj hovorí Kabala.
Izraelčania, ktorí na také veci neveria, o tom samozrejme žartujú. Že čo potom takí Eskimáci? A prečo sneží len raz za dvadsať rokov? Znamená to, že hrešíme málo? Alebo je Boh taký nahnevaný, že sa k milosrdnosti dopracuje raz za taký dlhý čas? Ktovie.
Faktom je, že väčšina Izraelčanov od studeného a vlhkého počasia, ktoré nás potrápilo začiatkom januára, očakáva oveľa praktickejšie veci ako odpustenie hriechov. To sa predsa vybavuje na Deň zmierenia.
V televízii sa ekonomickí komentátori napríklad pýtali, či sa neznížia ceny vody, ktoré sa tu dramaticky zvyšovali pre dlhoročné suchá a pokles rezerv. Teraz je vody dostatok, hlásia vodári. Logicky by sa cena vody mala upraviť podľa toho. Izraelčania vzdychajú, že hoci aj bolo pred voľbami, nikomu to nenapadlo.
Producenti ovocia a zeleniny však to zareagovali pružne. Jasné, súkromný sektor je vždy šikovnejší ako štát. Týždeň pršalo, dva dni snežilo, ovocie a zeleninu nemohli zberať, úroda je poškodená, poď ho sa správať trhovo. A tak niektoré produkty išli hore aj o 50 percent. A ľudia odchádzali z obchodov pobúrení.
Kabalistický rabín David Barci mohol byť z materialistického prístupu spoluobčanov sklamaný. V každej vločke videl nadpozemské posolstvo a oni takto.
Aby sme boli spravodliví. Izraelčania sa zo snehu vedia až detsky tešiť. Ak by sme pristúpili na výklad rabína Barciho a videli v snehu niečo viac ako logický výsledok pohybu všelijakých studených frontov, dalo by sa povedať, že ho Izraelčania dostali darom. A na dary sa nefrfle.