Odštiepená skupina chce hľadať riešenie krízy v Mali prostredníctvom rokovaní. Podľa poslanca hľadajú skôr "možnosť úniku".
BAMAKO. Islamistická povstalecká skupina Ansar ad-Dín, ktorá okupuje sever Mali, sa rozštiepila a z jedného jej krídla vzniklo nové hnutie, ktorého predstavitelia oznámili, že chcú rokovať o hľadaní riešenia krízy v krajine.
Ako podotýka agentúra AP, toto oznámenie naznačuje, že najmenej časť islamistických povstalcov skupiny napojenej na teroristickú sieť al-Káida sa snaží oddeliť sa z extrémistického hnutia v situácii, keď francúzske letectvo bombarduje pozície islamistických povstalcov a vládna pechota za podpory francúzskych jednotiek postupuje z juhu na sever Mali.
Vo vyhlásení, ktoré vo štvrtok zverejnila francúzska rozhlasová stanica RFI, jeden z bývalých vodcov Ansar ad-Dín, Alghabass Ag Intalla, uviedol, že ním vedená skupina odštiepencov sa bude volať Islamistické hnutie za Azawád.
Intalla spresnil, že chce hľadať riešenie krízy v Mali prostredníctvom rokovaní, a dodal, že jeho muži chcú bojovať proti jednotkám Ansar ad-Dín.
Nemenovaný poslanec z lokality Kidal uviedol, že islamisti "hľadajú možnosť úniku".
Malijské jednotky sa mstia Tuarégom a Arabom
Malijská armáda zakázala v stredu vstup novinárov do mesta Sévaré v strednej časti krajiny.
Stalo sa tak po tom, ako sa objavili obvinenia, že vládni vojaci popravili niekoľko Tuarégov a Arabov podozrivých z kolaborácie s islamistickými povstalcami. Informovali o tom dnes francúzske médiá.
Obvinenie voči vládnej armáde vzniesli miestni obyvatelia, ako aj organizácie na ochranu ľudských práv. Malijská armáda to odmieta.
Našli telá s popáleninami
Spravodajca agentúry Reuters však v jednej zo štvrtí Sévaré videl najmenej šesť mŕtvych tiel s popáleninami, čiastočne zasypané pieskom. Ďalšie tri telá sa našli v studni. Miestni obyvatelia tvrdia, že zohavených tiel je po meste ešte veľa.
Ako uvádzajú francúzske zdroje, podobné prípady hlásia aj z miest Mopti a Niono.
Medzinárodná federácia pre ľudské práva (FIDH) už medzičasom obvinila malijských vojakov zo série hromadných popráv.
Pri jednej z nich v Sévaré prišlo o život najmenej 11 ľudí. V meste Niono podľa FIDH vládni vojaci popravili dvoch Malijčanov tuarégskeho pôvodu.
Údaje FIDH sa opierajú o informácie z dôveryhodných zdrojov, podľa ktorých malijskí vojaci obete narýchlo pochovávajú alebo telá hádžu do studní.
Malijská vláda vyzvala na rešpektovanie ľudských práv
Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) požiadala o vyslanie skupiny pozorovateľov, aby na mieste prešetrili vážne obvinenia, že príslušníci malijskej armády sa zameriavajú osobitne na príslušníkov arabskej a tuarégskej komunity, tvoriacich väčšinu v povstaleckých islamistických jednotkách.
Francúzsky minister obrany Jean-Yves Le Drian v súvislosti s vznesenými obvineniami vyzval velenie malijskej armády na veľkú bdelosť.
Malijská vláda v stredu prostredníctvom komuniké vyhlásila, že armáda musí byť bezúhonná.
"Nemôže byť ani reči o tom, že by sme páchali to, čo vyčítame teroristom," uvádza sa v jej vyhlásení. Vláda vyzvala vojakov, aby dôsledne rešpektovali ľudské práva, medzinárodné právo a konvencie.
Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, ktorý privítal "odvážnu intervenciu francúzskej armády v Mali, tiež vyslovil obavy z možného dopadu vojenskej operácie na civilistov a ľudské práva. Rovnako aj Európska únia vyjadrila znepokojenie zo správ o zneužívaní moci malijskými jednotkami.
Ako informovali francúzske médiá, africké jednotky pokračujú v postupe k strednej časti krajiny.
Potvrdil to aj francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius, ktorý však nespresnil národnosť vojakov, ich počet, ani lokality, ku ktorým smerujú.
Malijské ministerstvo obrany informovalo, že 160 vojakov z Burkiny Faso prevzalo v meste Markala, vzdialenom 270 kilometrov severne od Bamaka, od francúzskych jednotiek kontrolu nad strategicky dôležitým mostom cez rieku Niger. Odtiaľ by sa mali vydať smerom k mestám Niono a Diabaly.
Mali stojí Francúzsko 30 miliónov eur
Francúzsko medzičasom vyčíslilo, že 13 dní trvania operácie Serval ho stálo okolo 30 miliónov eur. Minister Fabius v tejto súvislosti uviedol, že pre Francúzsko sú "veľmi vítané všetky formy pomoci" pre jeho intervenciu v Mali.
Ako pripomína server Le Nouvel Observateur, intervenciu francúzskej armády v Mali podporili prakticky všetky západné štáty; mnohé z nich poskytli aj logistickú pomoc, ale do pozemnej operácie nie je zatiaľ ochotný zapojiť sa žiaden z nich.
V Mali už pôsobí viac ako 2300 francúzskych vojakov a ich počet ešte rýchlo stúpne, keďže do ich dopravy sa v pondelok zapojili aj lietadlá vyslané vládou Spojených štátov.
Americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová v stredu žiadala, aby Washington poskytol Francúzsku a africkým spojencom v Mali viac pomoci, pričom hrozbu, ktorú predstavuje al-Káida islamského Maghribu (AQMI), porovnala s al-Káidou na čele s Usámom bin Ládinom.
Okupácia trvá už takmer rok
Sever Mali už takmer rok okupujú jednotky vahábistickej organizácie Al-Káida islamského Maghrebu (AQMI) spolu s Hnutím za jednotu a džihád v západnej Afrike a skupinou Ansar ad-Dín.
Začiatkom januára začali opäť útočiť na pozície malijskej armády v strednej časti krajiny. Malijská armáda nebola schopná zastaviť ich postup na juh, preto sa 10. januára - na žiadosť malijskej vlády a v súlade s rezolúciami OSN - začala vojenská intervencia francúzskej armády.
Intervencia zahraničných jednotiek v Mali sa začala približne rok po tom, ako sa ozbrojenci z kmeňa Tuarégov a islamistickí povstalci zmocnili mesta Timbuktu a dvoch ďalších lokalít na severe Mali, kde odvtedy začali presadzovať zákony islamského práva šaría vrátane uplatňovania trestov ako bičovanie, kameňovanie či odtínanie končatín.
Islamisti zakázali aj hudbu vrátane zvonenia mobilov. Pôvodne chceli na obsadenom území s rozlohou väčšou ako Afganistan vyhlásiť nezávislý štát, ale od tohto zámeru upustili.
