1.Benešove dekréty
Vyhnanie sudetských Nemcov po druhej svetovej vojne je v Česku stále citlivou témou. Schwarzenberg si mnohých pohneval, keď v jednej z debát povedal, že vtedajší prezident Edvard Beneš by sa za to v dnešných časoch musel spovedať v Haagu.
Schwarzenberg sa navyše pomýlil, keď vyhlásil, že dekréty sú už neplatné. Platia, no nie sú účinné. Zeman rovnako ako väčšina českých politikov diskusiu o Benešových dekrétoch odmieta.
2.Vzťah k zahraničiu
Medzi najbežnejšie označenia Zemana medzi Schwarzenbergovými prívržencami patrí agent Moskvy. Jeho dobré vzťahy k Rusku dokladujú najmä tým, že za financovaním jeho kampane je Martin Nejedlý, ktorý je zároveň zástupcom ruskej firmy Lukoil v Česku. Zeman dokonca vyhlásil, že si želá Rusko v Európskej únii. Schwarzenberg sa orientuje na Spojené štáty a varuje pred rastúcim vplyvom Ruska.
V pozitívnom vzťahu k Únii sa však zhodnú. Po inaugurácii jedného z nich na Pražskom hrade zaveje aj vlajka Európskej únie, ktorú súčasný prezident Václav Klaus odmietal vyvesiť.
3.Spôsob kampane
Za jednu z najväčších lží v kampani denník MF DNES označil Zemanove slová, že pred druhým kolom nebude viesť negatívnu kampaň. „Realita? Zemanovci obvešali Česko negatívnymi bilbordmi so sloganom Stop Kalouskovi na Hrade,“ píše denník.
Súperovi vyčítal jazykovú chybu s tým, že sa mu nedá rozumieť. Keď jeho tím zaútočil aj na Schwarzenbergovu manželku, verejne sa rivalovi ospravedlnil.
Schwarzenberg v kampani veľmi neútočil, Zemanovi pripomínal najmä kauzy z čias jeho vlády. Šéf diplomacie stále pripomínal, že sa nezníži k štýlu Zemanovej kampane ani k útokom prezidenta Václava Klausa a jeho syna, ktorý na Schwarzenberga vytiahol nacistov v jeho rodine.
4.Pôvod
Schwarzenberg sa narodil do šľachtickej rodiny a väčšinu života strávil v emigrácii, odkiaľ podporoval český disent. V kampani mu vyčítali, že neprežil život vo vlasti, Zeman navyše vyhlásil, že šľachtici „zdegenerovali, pretože svoje nevoľníčky nemuseli znásilňovať“.
Zeman volebný súboj rád prezentoval ako súboj plebejca, teda seba, proti patricijovi. Expremiér prežil celý život v Česku, vychovávala ho len matka. V roku 1968 vstúpil do komunistickej strany, z ktorej ho po dvoch rokoch vyhodili. Napriek tomu pred voľbami žiadal o podporu aj komunistov.
5.Skúsenosti
O oboch kandidátoch sa hovorí ako o „homo politicus“. Zeman urobil v 90. rokoch zo sociálnej demokracie najsilnejšiu stranu, bol premiérom a stiahol sa, až keď ho straníci nezvolili za prezidenta.
Schwarzenberg žil politikou aj počas exilu, po revolúcii robil kancelára prezidentovi Václavovi Havlovi, je senátorom, druhýkrát minis-trom zahraničných vecí, založil pravicovú TOP 09, vďaka čomu je dnes aj podpredsedom vlády Petra Nečasa.
6.Ľudia v pozadí
Miroslav Šlouf je podľa Zemana príjemný človek. Podľa jeho odporcov však ide o lobistu, ktorý symbolizuje rozkrádanie štátu v čase opozičnej zmluvy, ktorej dôsledky česká politika nesie dodnes. Šlouf už so Zemanom nerobí, nepomáha mu v kampani, no stále ich spájajú.
Schwarzenbergovi zas vyčítajú nepopulárne reformy tejto vlády a najmä ministra financií Miroslava Kalouska, s ktorým zakladal stranu TOP 09. Kalouska, ktorý sa v minulosti rád a často vyjadroval, počas kampane nevidno. Z materskej TOP 09 sa so Schwarzenbergom na plagátoch objavil len populárny minister zdravotníctva.
