Krátko po prvom zvolení Baracka Obamu som v Bratislave hrdo na hrudi nosila odznak s jeho podobizňou.
Pár dní po voľbách som sa bez akejkoľvek predošlej americkej skúsenosti ocitla v San Franciscu. A s prekvapením som zistila, že kalifornský život je stále plnný slobody a voľnosti.
Mohla som si vybrať, kým chcem byť a dokonca sa odo mňa očakávalo, aby som za svojimi snami šla. Tak som po rokoch písania začala fotiť.
Lincolnov sen
Prezident Abraham Lincoln dlhé roky trpel melanchóliou a trýznivými nočnými morami. Jeho sen o plavbe po rozbúrenom mori akoby podvedomo ukazoval na búrlivý boj o rasovú rovnoprávnosť.
V časoch, keď Sever bojoval s Juhom a ľudské práva neboli samozrejmosťou, hovorieval: „Tí, čo odopierajú druhým slobodu, si ju sami nezaslúžia.”
O stopäťdesiat rokov neskôr Barack Obama na inaugurácii hovoril, že verí v rovnoprávnosť, budúcnosť a americký sen.
S pravou rukou na Lincolnovej Biblii a zreštaurovanej Biblii Martina Luthera Kinga a so slovami tak mi Boh pomáhaj, Obama zložil svoj druhý prezidentský sľub.
Niekde na stredozápade existuje dievčatko s indickými koreňmi a predstavuje si, ako raz v Oválnej pracovni bude podpisovať zákony.
Sen malého dievčatka
Som si istá, že niekde na juhu je zase stredoškolák, ktorý už netají svoju homosexualitu, kandiduje do školského parlamentu a raz skúsi aj ten najvyšší post.
Tak ako sa ja teraz môžem živiť tým, čím som vždy chcela. Právo na snívanie je aj vďaka Lincolnovi tou najväčšou silou americkej spoločnosti.
