HAVANA. Jednostranné prímerie, ktoré v novembri vyhlásili Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) prestalo v nedeľu platiť, pretože kolumbijská vláda ho odmietla podpísať.
FARC vyhlásila prvé prímerie za viac než desaťročie 19. novembra pred začiatkom mierových rokovaní s vládou s cieľom ukončiť najdlhší povstalecký konflikt v Latinskej Amerike.
Vláde dala skupina termín do 20. januára, aby sa k prímeriu pridala a zložila zbrane.
"S poľutovaním musím pripustiť, že sa vraciame k stavu vojny, ktorú nikto v Kolumbii nechce," povedal hlavný vyjednávač FARC Ivan Marquéz pred posledným kolom mierových rozhovorov v Havane.
Kolumbijský prezident Juan Manuel Santos od začiatku prímerie odmietal s tvrdením, že vláda musí na skupinu vyvíjať vojenský nátlak, aby ju udržala za rokovacím stolom.
Kolumbijskí predstavitelia považovali prímerie za snahu FARC získať si náklonnosť medzinárodného spoločenstva. Armáda preto pokračovala v útokoch proti pozíciám povstalcov.
Kolumbijská vláda a FARC v novembri po prvýkrát po desiatich rokoch obnovili mierové rokovania.
Ústredných tém rokovaní je päť: pozemková reforma, politická integrácia gerily, boj proti pestovaniu a obchodu s drogami, odzbrojenie a odškodnenie pre obete. Santos chcel dohodu do deviatich mesiacov, všetky doterajšie pokusy o dosiahnutie mieru však zlyhali.
Revolučné ozbrojené sily Kolumbie sú známe ako najväčšia a najstaršia ozbrojená skupina v Latinskej Amerike.
Povstalci FARC bojujú proti vládnym silám už takmer 50 rokov a kontrolujú rozsiahle časti krajiny.
Kolumbia, Spojené štáty i Európska únia FARC považujú za teroristickú skupinu a drogový kartel.
