„Chcem sa dožiť toho, až bude Michail Borisovič na slobode. Potom zomriem. Spokojne." Táto prosba sa Jurijovi Markovičovi Šmidtovi (10. 5. 1937 - 12. 1. 2013) nesplnila. Advokát najslávnejšieho ruského väzňa súčasnosti, ropného magnáta Michaila Chodorkovského, zomrel v noci na 12. januára 2013.
Bojoval so súdmi
Mal 75 rokov a bol dlho veľmi chorý. „Rakovina ma zožiera, ale ja s ňou budem bojovať," usmieval sa ešte pred rokom, keď neúnavne vysvetľoval novinárom, prečo je rozsudok nad jeho klientom vrcholne nespravodlivý.
Podobne ako s chorobou zápasil aj s ruským súdnictvom. Tušil, že ten boj je vopred prehraný, pretože súper je príliš silný, ale nikdy to nevzdával.
Jurij Šmidt nebol len advokát, vynikajúci právnik a znalec sovietskych i nových ruských zákonov. Bol to aj obranca ľudských práv, ktorý vyhľadával prípady politicky motivované, škandálne, komplikované.
Už v 80. rokoch bol známy medzi disidentmi a v roku 1988 napríklad na osobnú prosbu akademika Sacharova obhajoval pred sovietskym súdom jedného z vodcov oslobodzovacej armády Náhorného Karabachu Arkadija Manučarova.
Zmenil zákon
Pokračoval v rovnakom duchu aj po rozpade Sovietskeho zväzu. V 90. rokoch doslova oslnil odbornú verejnosť, keď vyhral kauzu kapitána Nikitina, obvineného z ťažkého zločinu - vlastizrady.
Keď bol v roku 1999 Nikitin celkom oslobodený od viny, Šmidt oslavoval. Dokázal okrem víťazstva v procese zmeniť starý sovietsky zákon o tom, že obvinený z vlastizrady si nemôže slobodne vyberať advokáta.
O pomoc ho často prosili i občania bývalých sovietskych republík. Medzi jeho ďalšie slávne procesy patril ten z rokov 1992 a 1993.
Vtedy pred Najvyšším súdom Uzbekistanu obhajoval novinára Abdumannoba Pulatova, ktorého vinili z toho, že urazil a ohovoril samotného uzbeckého prezidenta Islama Karimova.
Autor: Agentúra Epicentrum
