Tak, ako sa to stalo prednedávnom na rušnej telavivskej ulici.
Vo vybuchnutej Mazde mal sedieť Nissim Alperon, člen jednej zo šiestich najväčších izraelských mafiánskych rodín. Alperon však v aute nesedel. Toto bolo už ôsmykrát, čo mal také šťastie.
Nissim Alperon je skôr výnimka. Väčšina mafiánskych bossov vrátane členov jeho vlastnej rodiny také úspešné skóre nemá.
Mnohí skončili vo vybuchnutých autách, niekoľkí sedia v base a nie sú to krátke tresty.
O izraelskej mafii sa hovorí všeličo. Že v posledných rokoch slabne, lebo štát pritvrdil. Že je hlavne záležitosťou izraelských rodín pochádzajúcich z Egypta či iných arabských krajín a že veľa sa zmenilo, keď prišli Rusi. Že to je iná mafia. Bez pravidiel.
Alebo že veľa mafiánov pochádza zo sefardských nábožných rodín a nie je výnimkou, že v rodine je jeden brat gangster a druhý rabín.
Spôsoby, imidž a mafiánsky prízvuk sú predmetom žartov v televízii, existuje dokonca aj mimoriadne úspešný seriál inšpirovaný americkými Sopranovcami, ale s čisto izraelskými reáliami.
Jedna vec je televízia a mafia ako spoločenský fenomén. Druhá vec je, že mafia je bezpečnostný a ekonomický problém.
Izrael v posledných rokoch investoval toľko peňazí aj ľudského potenciálu do boja s terorizmom, že mafia mohla rozkvitať.
Sociológovia hovoria aj to, že celkový charakter Izraela má vplyv na rozvoj mafie. Niekoľko najšikovnejších mafiánov dostalo výcvik v izraelskej armáde.Po prepustení z armády sa niektorým mladým mužom nepodarilo zaradiť do života a mafia im ponúkla rýchly a „jednoduchý“ spôsob, ako si zarobiť na živobytie.
Hoci v súčasnosti je boj proti mafii účinnejší, fenomén vybuchnutých áut sa asi nevytratí. Nissim Alperon ešte stále žije.
