Monzún neustal. Celá Jakarta je pod vodou

Agentúrnu správu sme o 16:46 nahradili autorským článkom denníka SME.

Z Jakarty od nášho spolupracovníka JURAJA SEDLÁKA

JAKARTA. Nemusí prísť storočná voda, aby paralyzovala desaťmiliónové mesto, stačí, aby monzúnové dažde pár dní neustali.

Raz za päť rokov však príde do Jakarty voda, ktorá zaplaví aj miesta, ktoré sú bežne „suché“. Tak ako kruhový objazd pred hotelom Indonesia, ktorý je stredom mesta.

Tentoraz ho pohltila hnedá voda tak, že zostal neprejazdný. Mesto skolabovalo. Desaťtisíce ľudí bolo evakuovaných do škôl a mešít, mnohí stratili úplne všetko. Státisíce domácností ostali bez elektriny.

Desiatky ľudí prišli o život, počty stále rastú.

Odpad patrí do koša „Mnohí, najmä chudobní ľudia, nie sú ochotní opustiť svoje príbytky. Sú odhodlaní stráviť na strechách domov aj niekoľko dní. Tí, čo odídu, si z domovov odnášajú všetko, čo unesú, často aj televízory alebo sliepky,“ povedala SME kameramanka Kristina Miechinski, ktorá bola v najpostihnuteľnejšej oblasti južnej Jakarty.

„Voda mi siahala až po krk, zlomila som si prst a utopila telefón,“ dodala.

Muž s vyhrnutými nohavicami stojaci po kolená vo vode pred prezidentským palácom v centre Jakarty nie je nikto iný ako indonézsky prezident.

Fotka SBI, ako Indonézania volajú prvého muža krajiny, obletela vo štvrtok ráno médiá i sociálne siete.

Susilo Bambang Yudhoyono sa nezmohol na veľa. Možno keby vyhlásil, že si za túto katastrofu Jakarťania môžu sčasti aj sami, spravil by kus poctivej osvety. Prečo?

„Mnohí rieky využívajú ako smetný kôš. Hnedé stoky plné odpadkov, plastov a špiny sú zapchaté aj v bežný deň bez dažďa. Navyše, Jakarta má chabo naplánovaný a neudržiavaný odtokový systém, budujú sa tu obrovské nákupné a obytné komplexy. Príroda s tým nemá nič spoločné,“ vymenúva príčiny lokálpatriot Marco Sutedja.

Voda je všade Pre kolaps dopravy vo štvrtok zostalo zatvorené aj slovenské veľvyslanectvo v centre mesta. Bol totiž vyhlásený najvyšší stav ohrozenia.

„V Jakarte žijem už 15 rokov, ale takéto záplavy som ešte nezažil,“ hovorí dlhoročný obyvateľ metropoly Pak Sugiri.

Ako taxikár pozná všetky „jalan tikus“ – potkanie chodníčky. Výraz, ktorým Jakarťania častujú cestné skratky. Tentoraz sa aj tie zmenili na rieky.

Hnedú špinavú vodu, z ktorej hrozia infekcie, si užívajú azda len deti. Obyvatelia indonézskej metropoly sú odolní. Až príliš. Vedia, že veľká voda príde opäť. „O ďalších päť rokov. Zvykli sme si,“ vyhlasujú mnohí.