Zasmiali ste sa dnes schuti? Nie. Prežili ste pocity radosti alebo smútku? Nie. V Gallupovom prieskume iba 36 percent Singapurčanov potvrdilo, že prežíva pozitívne alebo negatívne emócie, čím sa umiestnili na najspodnejšej priečke medzi 148 krajinami.
Singapurčania sú štatisticky najmenej emocionálny národ na svete.
Je to ten istý Singapur, ktorý vedie probiznis rebríčky, s nezamestnanosťou pod dvoma percentami, najmenšou byrokraciou v Ázii a minimálnou kriminalitou?
Veď je tu komfortne, slnko svieti, dopraviť sa na pláže s bielym pieskom netrvá dlhšie než cesta do Smokovca a kríza akoby obišla tento raj na zemi.
Jeden zo štyroch ázijských tigrov vníma kultúru najmä cez nakupovanie a gastronómiu. No ani slasť z nakupovania nepomáha. „Singapurčania sú ustarostení z vysokých životných nákladov,“ vysvetlila mi kamoška Singapurčanka.
Brat sa ma na návšteve pýtal: ako ventilujú tú poslušnosť? Emócie sú v čínskej kultúre privátna záležitosť. Otvorene sa tu názory nevymieňajú, lebo by ste vy aj diskutér „stratili tvár“.
Umenie je podporované a súčasne kontrolované, street art postihovaný, alkohol má vysokú daň a za marihuanu je prísny trest.
Za životom bez emócií môže byť aj miestna filozofia kiasu, ktorej cieľom je dosiahnuť úspech bez ohľadu na dôsledky.
Vlastniť auto, byt, kreditku, kariérne postavenie a na pleci hojdať škaredou vuittonkou – Singapurčania sú naučení, že toto má hodnotu.
Súťaživosť sa tu začína s prvým nádychom. Pri polročnom synovi som mala dojem, že som premrhala čas.
Tigrie matky vedia, že ak ich bábätko nenavštevuje súkromné hodiny, bude navždy stratené. Ako do tohto životného štýlu napratať emócie?
Autor: Jana Sunderman - Kadlecová
