Forbes po štvrtýkrát vyhlásil Detroit za najnebezpečnejšie mesto Ameriky. Predimenzovane širokú cestu a vyľudnené ulice lemujú vypálené domy, predajne s alkoholom a kauciami.
Apokalyptický výjav, ktorý ma zakaždým zamrazí.
O Detroite sa ironicky hovorí ako o meste milencov, no aj počas lichotivej magickej hodiny pripomína viac rozbombardovaný Belehrad 90. rokov.
Kedysi revolučné mesto automobilového priemyslu, od rasových nepokojov v šesťdesiatych rokoch čelilo exodu obyvateľstva a v súčasnosti sa snaží odvrátiť bankrot. Sedemstotisícový Detroit s vyše dvetisíc kriminálnymi činmi na stotisíc obyvaľov suverénne dominuje rebríčku kriminality v USA.
Nízke ceny nehnuteľností však lákajú nových obyvateľov – voľnomyšlienkarov a nekonformných umelcov.
Tak si textilná dizajnérka Amanda a architekt Kevin kúpili štvorizbový dom za desaťtisíc dolárov. Keď som sa Amande priznala, že ja by som do toho nešla, ani za tie prachy, logicky nasledovala otázka, či sa nebojí.
„Nie. Ak ma má niekto zabiť, je to osud,” povedala fatalisticky. Tušila som, že v kabelke kolt asi neskrýva.
Predaj zbraní v USA oproti roku 2011 stúpol o viac než polovicu.
Aj sprísnenie zákona o zbraniach by sa Detroitu dotklo len minimálne. Čierny trh so zbraňami je tu rozšírenejší než legálny predaj.
Korupcia, vraždy a drogové vyčíňanie gangov sa aj pre nedostatok policajtov stáva neriešiteľným problémom.
Viezli sme sa jedným z bulvárov, keď na semafore blikla červená.
Túlavý pes prebehol cez štyri pruhy a traja díleri, čo na rohu hrali karty, prešli na priechod. Zastala som a stlačila centrálne uzamykanie.
Amanda inštinktívne siahla po kabelke. Možno som ju na začiatku zle odhadla.
