BELEHRAD. Srbské vedenie by pre krajanov v Kosove chcelo vytvoriť štát v štáte s neobmedzenou autonómiou.
Vyplýva to z doteraz utajovaného plánu Belehradu, ktorý v nedeľu zverejnila srbská vláda.
Predchádzal tomu sobotňajší apel Albáncov žijúcich na juhu Srbska, ktorí sa obrátili na Albánsko, Kosovo a Európsku úniu so žiadosťou, aby im pomohli v spore s Belehradom. Informovala o tom agentúra DPA.
Doteraz utajovaný materiál, ktorý vypracoval srbský prezident Tomislav Nikolič, predpokladá vytvorenie srbskej komunity v Kosove, ktorá by mala vlastnú vládu, hymnu i vlajku.
Kosovskí Srbi by rozhodovali bez obmedzenia právomocí o hospodárskej, daňovej a finančnej politike, o otázkach súvisiacich s justíciou i políciou, ako aj o správnych otázkach bez vplyvu Albáncami riadenej kosovskej vlády.
Pravoslávna srbská cirkev v Kosove by mala získať špeciálny štatút podobný štatútu Vatikánu v rámci Talianska.
Hádajú sa pre pamätník
O najnovšom spore, v ktorého pozadí je v novembri odhalený pamätník v Preševe, pripomínajúci 27 Albáncov, ktorých Srbi zavraždili počas nepokojov v roku 2001, by sa malo hovoriť aj pri blížiacom sa pokračovaní bilaterálneho dialógu medzi Belehradom a Prištinou.
Vyjednávači oboch strán sa vďaka sprostredkovaniu Európskej únie stretnú v nasledujúci štvrtok v Bruseli.
Srbská vláda už avizovala, že pamätník z červeného mramoru po 17. januári násilím odstráni, ak tak dovtedy neurobia samotní Albánci.
Kým pre srbskú stranu ide o miesto, ktoré pripomína albánskych teroristov, pre albánsku o pamätník národným hrdinom.
Poslanci regionálnych zastupiteľstiev s albánskou majoritou varovali v sobotu Srbsko pred použitím násilia v tejto veci a pohrozili ozbrojeným povstaním.
Srbský premiér: Nadišiel čas čeliť realite
Srbský premiér Ivica Dačič v sobotu povedal, že Srbsko prakticky prišlo o zvrchovanosť nad Kosovom a autonómia pre etnických Srbov, ktorí tam žijú, je najviac, v čo môže dúfať.
Srbsko si podľa jeho slov, ktoré citovala agentúra Reuters, nemôže dovoliť "mať naďalej hlavu v piesku".
"Srbská zvrchovanosť nad Kosovom prakticky neexistuje," povedal v parlamente, kde poslanci debatovali o rezolúcii vyzývajúcej na autonómiu pre desiatky tisíc etnických Srbov žijúcich v severnom Kosove.
Dačičova vláda, rovnako ako všetky predchádzajúce vlády od vojny v Kosove (1998-1999) vylúčila možnosť vôbec niekedy uznať nezávislé Kosovo, ale signalizovala pragmatickejší prístup v čase, keď sa Srbsko usiluje o prístupové rokovania s Európskou úniou.
Podľa Dačiča nemá zmysel hovoriť o "mýtickom" Kosove, keď "ľudia potrebujú politiku výsledkov a zodpovednosti, nie politiku čestného zlyhania a bojov, ktoré prinášajú iba porážku a kolektívnu diskrimináciu", citovala agentúra Reuters srbského premiéra.
"Musíme vytvoriť silný základ, aby sme zachránili aspoň niečo... Ak bude mať Srbsko naďalej hlavu v piesku, nebude mať o čom vyjednávať."
Kosovo neuznajú
Srbská vláda schválila ešte 9. januára dva dokumenty týkajúce sa postoja Belehradu voči Kosovu.
Jedným z nich bola rezolúcia o zásadách pokračovania dialógu s Prištinou, druhým vtedy nezverejnená platforma postoja Srbska ku Kosovu.
Rezolúcia postúpená poslancom potvrdzuje, že Srbsko nikdy neuzná jednostranne vyhlásenú nezávislosť Kosova.
Dialóg s Prištinou podľa nej bude pokračovať, no pokrok v ňom musí sprevádzať pokrok v prístupovom procese s EÚ.
Žiada tiež vyriešenie postavenia severu Kosova a osobitné garancie individuálnych a kolektívnych práv kosovských Srbov žijúcich južne od rieky Ibar.
Platformu, ktorú navrhol Nikolič v decembri, v posledných dňoch upravili vzhľadom na viaceré kontroverzné body.
Pôvodný dokument odmietal aj premiér Dačič, pretože vyzýval okrem iného na zastavenie dialógu s Prištinou.
