S expertom na etiketu, mediálnu komunikáciu a dlhoročným hovorcom Václava Havla sme hovorili o sile prezidentského úradu, význame prezidentských prerieknutí, Václavovi Klausovi aj Ivanovi Gašparovičovi a aj o tom, koho bude voliť. LADISLAV ŠPAČEK verí Karlovi Schwarzenbergovi.
Václav Havel si vybudoval imidž idealistického prezidenta, ako si budeme pamätať prezidenta Klausa?
„Sú neporovnateľní a neporovnateľné sú aj obdobia, v ktorých pôsobili. Václav Havel bol revolučným prezidentom, ktorý prišiel do úradu v čase prechodu k demokracii. Takýchto prezidentov si dejiny zapamätajú dobre. Až potom idú tí „normálni“ prezidenti a prvým z nich je Václav Klaus. Nemôžeme čakať, že si ho história bude pamätať ako obzvlášť významnú osobnosť.“
A čo Klaus ako politik?
„Klaus sa do dejín Českej reubliky zapísal najmä tým, že dokázal bezbolestne rozdeliť federáciu, vytvoril prehľadný systém strán. Je dôsledným demokratom. Klaus je liberál, ktorý je proti akémukoľvek obmedzovaniu slobody, a to je podľa mňa dôležitá hodnota. Demokracia a sloboda totiž nie sú to isté. Aj Afganistan má demokratické voľby, ale o slobode sa tam nedá hovoriť. Ostane však po ňom aj jeho euroskepticizmus, v tomto ostal osamotený. Až budúcnosť ukáže, na čej strane je pravda.“
Ako si budeme spomínať na nedávne amnestie?
„To je len dočasný kolorit. Nepoznám nikoho, kto by chcel, aby prepustili odsúdeného väzňa, ale amnestia skrátka je v ústave. Podpisuje ju aj premiér, nie je to svojvoľný krok prezidenta. Teraz prekvapila šírka, keďže sám Havla za udeľovanie amnestií kritizoval. To by som mu však nezazlieval, odpor je skôr emotívna záležitosť.“
Viete povedať konkrétny príklad, keď za posledných desať rokov český alebo slovenský prezident pozitívne prispeli k dianiu v štáte?
„Prezident nemôže robiť veľké činy. Prezident môže spovedať ministrov, môže dávať úlohy tajnej službe, rozhoduje o volebných koalíciách a vymenovaní rôznych funkcionárov. Klaus bol v tomto mäkší, než sa očakávalo. Očakával som, že ako dôsledný zástanca straníckej politiky v kontraste s Havlovou „nepolitickou politikou,“ bude klásť pri niektorých povolebných rokovaniach väčší odpor. Napríklad, keď sa do parlamentu dostali Veci verejné, strana, o ktorej nikto nič nevie a jej program je čisto populistický, on sa proti nej nepostavil.“
Slovenský prezident Gašparovič zasiahol výrazne a nevymenoval generálneho prokurátora. Je tento aktívnejší prístup lepší?
„Gesto, že niekoho nevymenuje alebo vymenuje niekoho iného, ukazuje silu prezidenta. U nás to urobil Havel, keď naňho tlačili, aby vymenoval vládneho nominanta na guvernéra národnej banky, no Havel si vybral svojho kandidáta. Prezident to raz za čas urobiť musí, aby vyvrátil predstavy, že je len ukladačom vencov. Pochopiteľne, nemôže to robiť bezdôvodne.“
Je prezident silnejší, keď ho volia priamo ľudia?
„Priama voľba mu dáva iný zdroj legitimity, než má druhá zložka výkonnej moci, teda vláda. Prezident má potom väčšie možnosti uplatňovať právomoci, lebo si ho zvolili občania. Môže vytvárať dojem, že koná v ich záujme a nie v záujme parlamentu, ktorý by ho pri nepriamej voľbe do funkcie zvolil.“
S priamou voľbou súvisí aj kampaň, často špinavá. Išiel by do nej Václav Havel?
„Som si stopercentne istý, že Havel by do žiadnej priamej voľby nešiel. Už len preto, že priama voľba si vyžaduje, aby kandidát ľuďom hovoril, že je najlepší. Toto Václav Havel nikdy nerobil, kampaň by mu pripadala skôr smiešna. Havel sa nechával prosiť, aby kandidoval a potom sa nechával zvoliť. On preto neurobil prakticky nič, nechodil do parlamentných klubov ani na volebné akcie. Toto si mohol dovoliť len Václav Havel, dnes sa to takto nedá.“
Nie je nevýhodou priamej voľby, že by z nej nemohol vzísť prezident ako Havel?
„Preto nie som zástancom priamej voľby. Myslím si, že človek, ktorý by sa mal stať prezidentom, by mal mať autoritu predovšetkým v politických stranách. Pre verejnosť je to najmä ten dobrý „tatíček“, no oveľa dôležitejšia je úloha politická. Vladimír Franz je možno dobrý človek, ale keby mali prísť strany za ním s návrhom koalície a požiadali by ho o posúdenie, asi by sa pri tom museli smiať. “
Slovenský prezident je známy tým, že sa v prejavoch často mýli. Aký vplyv to má na vážnosť funkcie?
„Ľudia by sa mali skôr zaujímať, aké dal podania na Ústavný súd, čo urobil pre posilnenie demokracie, ako rokuje s politickými stranami. Prerieknutia sú bežné nielen u politikov, existujú odvtedy, odkedy existujú rétori. Toto sú len zábavné historky pre verejnosť, nehovorí to nič o výkone funkcie.“
Gašparovič nedávno v Bosne dával za príklad rozdelenie Československa. To už asi je problém, nie?
„Ak nejde o prerieknutie, ale o neznalosť, čo sa napríklad bežne stáva americkým prezidentom, tak to je vážna vec. Keď ide prezident na takúto cestu, má dostať podklady od ministerstva zahraničných vecí, od ambasády. Sú tam upozornenia na citlivé témy a formulácie, ktoré by mal použiť. Ak si ich neprečítal dôkladne, je to hrubá chyba a v diplomatickom živote ho to dehonestuje, na rozdiel od prerieknutia.“
Dá sa kritika prezidentových krokov spájať so spochybnením celého úradu?
„Prezident a úrad sú to isté. Nejde o útok na Ivana Gašparoviča, ak by tam bol niekto iný a urobil by to isté, zrejme by naňho rovnako útočili. On koná ako prezident, nekoná ako súkromná osoba. A ak sa spochybňuje jeho právo odmietnuť vymenovanie, ktoré mu dal Ústavný súd, je to kritika úradu prezidenta.“
Gašparovič na kritiku v kauze generálneho prokurátora reagoval vyhlásením bez novinárov, rovnako postupoval Klaus pri amnestiách. Čo by ste im ako bývalý hovorca poradili?
„Nehovoriť s médiami je cesta do pekiel, mnohonásobne mu to vrátia. Prezieravejšie je dopredu konzultovať s mediálnymi poradcami každý krok, aký bude mať dosah na verejnosť. Toto podcenil Václav Klaus a možno aj Ivan Gašparovič. Preto bojuje s novinármi, no tí mu to nezabudnú. Bojovať s nimi nemá zmysel. Prezidentovi som vždy radil, aby išiel do dialógu, len tak sa môže vec vyriešiť.“
K Havlovi ste nastúpili v roku 1992, keď Ivana Gašparoviča odvolal z pozície generálneho prokurátora. Ako ho Havel vnímal?
„Ivan Gašparovič v tom čase nebol v pozícii ako dnes, nepatril medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej politiky. Vtedy to boli Mečiar, Mikloško alebo Čarnogurský. Gašparovič bol vždy veľmi diplomatický, nekonfliktný, každému vychádzal v ústrety a všetky problémy sa snažil riešiť rokovaním a bez emócií. Bol to veľmi slušný a zdvorilý človek, Václav Havel s ním rozhodne nemal osobný spor.“
Koho budete voliť?
„Karla Schwarzenberga. Je to homo politicus. Celý život sa politikou zaoberal, pracoval v exilových organizáciách, na oslobodení Československa spod totality. Hneď po revolúcii nastúpil na Pražský hrad. Politiku pozná, nielen českú, ale aj svetovú. Rešpektujú ho v zahraničí, je to múdry muž, u ktorého sa nemusíme obávať, že by do politiky vstupoval pre moc, meno alebo peniaze. To všetko má, to už nepotrebuje. Bude najlepšie napĺňať Havlov odkaz.“
Môže akýkoľvek prezident Česko výrazne zmeniť?
„Nie, po Havlovi a Klausovi už všetci ostatní budú štandardnými úradníkmi ako v ostatných krajinách. Málokto vie, kto je prezidentom Rakúska, Chorvátska či dokonca Nemecka.“
