Odpovedal, že nekončí.
PRAHA, BRATISLAVA. Najsilnejšiu tému prezidentskej kampane nepriniesli kandidáti na historicky prvú priamo zvolenú hlavu štátu, ale ich predchodca v úrade Václav Klaus.
Rozsiahla novoročná amnestia vyvolala veľký protest občianskej spoločnosti, kritiku vládnych i opozičných politikov i kandidátov na prezidenta a odštartovala diskusiu o prezidentských právomociach.
Oživila i diskusiu o tom, aké sú Klausove plány po skončení mandátu. Kauza by mohla zvýšiť účasť v prvej priamej voľbe prezidenta, ktorá sa začne v piatok.
Druhé Sarajevo
Klaus pod tlakom
Sarajevský atentát
Výzva členov ODS z roku 1997, aby premiér Klaus odstúpil z čela strany, keď bol v Sarajeve, viedla k pádu vlády a predčasným voľbám. Vďaka opozičnej zmluve sa vrátil a neskôr sa stal prezidentom.Děkujeme, odejděte
Výzvu bývalých študentských vodcov z roku 1999, podpísalo 200-tisíc ľudí. Kritizovali hlavne premiéra Miloša Zemana (ČSSD) a šéfa ODS Klausa za opozičnú zmluvu, ktorá od roku 1998 držala obe strany pri moci.Ľudia z Hradu
Traduje sa, že čo nemôže povedať prezident Klaus, môžu spolupracovníci: Petr Hájek, ktorý spochybnil teroristický útok na newyorské dvojičky či pochod homosexuálov v Prahe, alebo Jaroslav Jakl, ktorý žiada, aby Česko vystúpilo z EÚ. Obaja sú dobre platení.Viewegh útočí
Minuloročná kniha spisovateľa Michala Viewegha Mráz prichádza z Hradu nešetrí českých politikov, hlavne prezidenta. Klaus má podľa knihy milenca, ktorého neskôr zavraždí. Kancelár Petr Hájek chce po Klausovi pomenovať katedrálu.Airsoftový atentát
Minuloročný útok 26-ročného mladíka s plastovou pištoľou na prezidenta v Chrastave označil Klaus za prvý atentát na prezidenta za sto rokov a výsledok veľmi zlého stavu spoločnosti, ktorá ho kritizuje.
Klaus sám označil kritiku za útok na jeho osobu a snahu oslabiť jeho politickú pozíciu pred koncom mandátu.
„Nie je to kampaň proti amnestii samotnej, je to kampaň proti mne,“ povedal pre Českú televíziu.
Tvrdí, že niektorí politici majú obavy z jeho ďalšieho pôsobenia v politike, keď sa mu v marci skončí prezidentský mandát.
„Zastrašiť sa nenechám. Nič sa nekončí. Pred 15 rokmi som v podobnej situácii vyslovil známu vetu – ideme ďalej. Tá platí aj dnes,“ povedal a pripomenul sarajevský atentát, ktorý ho v roku 1997 donútil odstúpiť z postu predsedu vlády.
Po predčasných voľbách sa však do politiky vrátil. Na základe opozičnej zmluvy, ktorou jeho opozičná ODS držala pri moci menšinovú vládu ČSSD Miloša Zemana, získal post predsedu parlamentu.
Podľa politológa Josefa Mlejnka si chce Klaus vybudovať pozíciu na ďalšiu politickú dráhu. „Použil svoje heslo ideme ďalej, tým sa skôr mobilizujú priaznivci,“ povedal pre server E15.cz
Ako presne by jeho plány po marci vyzerali, jasné nie je. Oponenti premiéra Petra Nečasa v ODS by Klausa radi vrátili na čelo strany, prípadne i vlády. ODS hrozí v budúcich voľbách jasná prehra.
Česi Klausa nechcú
Podľa politológov nie je pravdepodobné, že by Klaus prijal exekutívnu funkciu. Ani Česi Klausa nechcú. Vlani 49 percent v prieskume žiadalo, aby odišiel z politiky.
Po amnestii ešte viac stratil. Viac ako 500 úradov na protest zvesilo jeho portrét, asi stotisíc ľudí podpísalo protestnú petíciu.
Amnestia ovládla kampaň. V televíznej debate dvoch favoritov na post hlavy štátu sa expremiéri Jan Fischer a Miloš Zeman zhodli len na jednom.
Kritizovali amnestiu i prirovnanie k sarajevskému atentátu. „Stotožňovať kritiku so sarajevským atentátom je už vzhľadom na termín volieb nepatričné,“ povedal Zeman v televízii Nova.
„Odvolávať sa na sarajevský atentát považujem za rovnakú chybu ako rozhodnutie o amnestii,“ dodal Fischer.
Peniaze si ustrážil Fischer
Podľa Transparency International má najčistejšiu kampaň Fischer, najhoršiu Zeman.
PRAHA, BRATISLAVA. V poslednom rebríčku českej Transparency International vyhráva expremiér Jan Fischer. Ten má podľa mimovládnej organizácie najtransparentnejšiu volebnú kampaň, ktorá doteraz stála 21 miliónov českých korún.
Najhoršie ohodnotila organizácia expremiéra Miloša Zemana. Ten má pred prvým kolom volieb najvyššie preferencie.
Favoriti volieb: Miloš Zeman (vľavo) a Jan Fischer. ⋌FOTO – SITA
Podozrivý Lukoil
Zeman neuvádza darcov, ktorí mu poslali menej ako 50-tisíc korún. O iných sponzoroch sa pochybuje, či za nimi nestojí ruská ropná spoločnosť Lukoil. To Zeman popiera.
Transparency mu vyčíta, že nezverejnil počet dobrovoľníkov zapojených v kampani a neuviedol náklady na ich prácu.
Magnát Soukup
Peniaze na kampaň sú témou, na ktorej sa obaja expremiéri dokážu pohádať najviac. Zeman Fischerovi v debate na televízii Nova vyčítal sponzorstvo mediálneho magnáta Jaromíra Soukupa, ktorý financoval aj Veci verejné, či majiteľa poisťovne Tomáša Chrenka. Ten mal podporovať expremiéra Stanislava Grossa.
„Pán Chrenek odo mňa žiadnu protislužbu nechce, ani chcieť nebude,“ reagoval Fischer.
