TEHERÁN, BRATISLAVA. Iránske zisky z predaja ropy klesli za posledných deväť mesiacov až o 45 percent. Vplyv amerických a európskych sankcií tak výrazne poškodil iránsku ekonomiku.
Na zmenu postoja Teheránu k podozrivému jadrovému programu to však nestačí. A to aj napriek tomu, že Iránci prudký pád meny až o 80 percent pociťujú veľmi tvrdo.
Embargo na iránsku ropu okrem Američanov či Európskej únie vyhlásilo minulý rok aj Japonsko.
Západ sa tak snaží pritlačiť ajatolláhov režim, aby neskrýval jadrové zariadenia pred inšpektormi OSN a podozreniami, že tam vyvíja jadrovú zbraň.
Aj Medzinárodná atómová organizácia má vážne pochybnosti o mierovom účele jeho obohacovania uránu.
V roku, keď si Irán vyberie nového prezidenta po populistickom Mahmúdovi Ahmadínedžádovi, však ťažko čakať zmenu rétoriky.
Jedným z favoritov na prezidenta je napríklad hlavný iránsky nukleárny vyjednávač Saíd Džalíli. Lojálny spojenec ajatolláha Chameneího, ktorý vo vojne proti Iraku prišiel o nohu.
„Nezáleží na tom, kto bude prezidentom, je za tým odhodlanie náboženských lídrov a ajatolláha Chameneího,“ citoval magazín Time izraelského ministra financií Yuvala Steinitza, ktorý sa v týchto dňoch snaží presvedčiť Washington, aby dali Tehránu ultimátum.
„Potrebujú dôveryhodnú hrozbu,“ tvrdí politik z krajiny, ktorá sa cíti najviac ohrozená Iránom a dlhodobo tlačí Američanov k akcii.
Amerického ministra obrany v Teheráne vítajú, lebo bol odporcom sankcií proti Iránu, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
