PEKING, BRATISLAVA. Žen Ťien-jü krátko po ukončení štúdia na univerzite začal pracovať pre miestne úrady na čínskom vidieku.
Kariéra sa mu skončila, keď uňho našli tričko s nápisom Sloboda alebo smrť. Dostal dva roky.
Tchang Chuej má za sebou otrasnú skúsenosť – jej 11-ročnú dcéru znásilnili a nútili k prostitúcii.
Keď sa ozvala, že trest pre páchateľov sa jej zdá príliš nízky, potrestali ju. Dostala 18 mesiacov.
Systém z Maovej éry
Obaja skončili v pracovných táboroch. Už sú na slobode. Začali totiž o nich hovoriť čínske médiá, ľudia žiadali prepustenie niektorých odsúdených.
Reagujú aj politici, cez štátnu agentúru sľúbili, že systém pracovných táborov zreformujú, hovorí sa aj o ich úplnom zrušení.
Systém „prevýchovy prácou“ zaviedol v roku 1957 Mao Ce-tung. Využíval ho na rýchle odstránenie kritikov.
Na odsúdenie človeka totiž netreba súd, obžalovaný nemá ani právo na obhajcu.
Stačí jedno rozhodnutie lokálneho politika a občan skončí na nútených prácach, maximálne na štyri roky.
Oficiálne je tento trest určený pre menších kriminálnikov, ako sú zlodeji či prostitútky. V skutočnosti však v pracovných táboroch končia aj ľudia, ktorí kritizujú miestne úrady, alebo členovia duchovného hnutia Falun Gong.
Práve politickí väzni tam vraj majú najhoršie podmienky, niekedy pracujú aj dvadsať hodín denne.
V celej krajine je 360 takýchto táborov, v ktorých je podľa agentúry Sinchua asi 160-tisíc ľudí. Ide tak o jeden z najväčších systémov nútenej práce na svete.
Počas kultúrnej revolúcie komunistom poslúžil na odstraňovanie odporcov, no v 80. rokoch sa s reformami začali objavovať aj kritické hlasy.
Štát to však obhajuje tým, že potrebuje mať možnosť rýchlo zasiahnuť proti narušiteľom pokoja bez zásahu sudcov či obhajcov.
Práca zadarmo
New York Times spomína aj ďalší dôvod, prečo chcú miestni politici systém zachovať – z nútenej práce profitujú, keďže robotníkom nemusia nič platiť. Zdrojom príjmov sú aj úplatky za zníženie trestov.
Nastupujúci prezident Si Ťin-pching sľúbil, že posilní súdny systém v krajine, čo by znamenalo minimálne obmedzenie mimosúdnych rozsudkov.
Pre aktivistov je však jediným riešením zrušenie systému.
„Bojíme sa, že ostane jemnejšia verzia prevýchovy. Systém naďalej umožní polícii zobrať ľuďom slobodu,“ citujú New York Times Nicholasa Bequelina z Human Rights Watch.
