IKARIA, BRATISLAVA. Hovorí sa im aj modré zóny. Oblasti, kde sa obyvatelia dožívajú vyššieho veku ako priemer populácie, lákajú výskumníkov, ktorí na nich chcú nájsť recept na dlhý život. Na svete takých miest existuje len niekoľko.
Patrí medzi ne aj grécky ostrov Ikaria neďaleko pobrežia Turecka.
Na 250 štvorcových kilometroch tu žije skoro desaťtisíc ľudí. No medzi nimi neobyčajné množstvo 90 a viacročných.
Vyliečená rakovina
Modré zóny
Sú to miesta, kde sa ľudia dožívajú neobyčajne vysokého veku.
Je medzi nimi ostrov Ikaria v Grécku, Okinawa v Japonsku, Loma Linda v Kalifornii, Nicoya v Kostarike.
V oblasti Nuoro na talianskej Sardínii je desaťkrát viac storočných ľudí na tisíc obyvateľov ako v Spojených štátoch.
Jedným z nich je Stamatis Moraitis. Podľa oficiálnych dokumentov oslávil 1. januára 98 rokov, aj keď on sám je presvedčený, že už má 102.
Počas druhej svetovej vojny sa odsťahoval do Spojených štátov, kde žil až do roku 1976. Vtedy mu diagnostikovali rakovinu pľúc.
Viacero doktorov mu potvrdilo, že ho čaká deväť mesiacov života.
„Vtedy bolo v Spojených štátoch drahé pochovať človeka. Tak som povedal svojej žene, že sa vrátim domov, kde ma pochovajú s rodičmi,“ povedal Moraitis pre BBC.
Vrátil sa dožiť na Ikariu. Prvé dni strávil ešte v posteli, no postupne začal naberať sily.
Stretol sa so svojimi starými známymi, s ktorými začal popíjať miestne víno. „Pomyslel som si, aspoň zomriem šťastnejší,“ dodal pre stránku.
Namiesto deviatich mesiacov žije Stamatis Moraitis už 45 rokov. Z rakoviny sa vyliečil bez akejkoľvek chemoterapie.
Práve jeho príbeh najviac zapôsobil na amerického výskumníka a objavovateľa Dana Buettnera, ktorý spolupracuje s magazínom National Geographic.
Navštívil päť miest na planéte, kde sa ľudia dožívajú neobyčajne vysokého veku. Je medzi nimi Okinawa v Japonsku, oblasť v talianskej Sardínii, Loma Linda v americkej Kalifornii či Nicoya v Kostarike.
Desať rokov
Obyvatelia na Ikarii sa podľa štúdie Univerzity v Aténach dožívajú o desať rokov viac ako premierní západní Európania (tí žijú zhruba do 80 rokov).
„Deväťdesiatky sa dožívajú dva a pol krát častejšie ako v Amerike, trpia menej depresiami a pomer ľudí s demenciou je len štvrtinový,“ napísal pre New York Times Dan Beuttner.
Neznamená to, že by ostrovania netrpeli chorobami ako rakovina či kardiovaskulárne choroby, len ich dostanú neskôr, dodala pre BBC grécka kardiologička Christina Chrysohoouová.
Viacerých výskumníkov zaujíma tajomstvo dlhovekého života na ostrove. Stamatis Moraitis ho vidí vo víne. „Víno, ktoré robia komerčne, má konzervanty.
To nie je dobré. Víno, ktoré si robíme my, je čisté,“ dodal pre BBC muž, ktorý aj vo svojom veku vyrobí sedemsto litrov vína ročne. To nepije sám, ale spolu so susedmi a priateľmi.
Veľa spánku, zdravé jedlo
V skutočnosti za dlhovekosťou nie je žiadnyn zázrak. Ostrovania len majú životný štýl, ktorý lekári hlásajú už dlho.
Ľudia na ostrove sa venujú najmä farmárčeniu či lovu rýb. Jedia diétne stredomorské jedlá. Požívajú olivový olej, ovocie a zeleninu si sami pestujú. Striedmo jedia mäso, cukor či bielu múku. Doprajú si veľa spánku, pravidelne si zdriemnu aj počas dňa.
Povrch ostrova je veľmi kopcovitý, neustálym chodením hore a dolu sa udržiavajú v psychickej forme – 60 percent 90ročných je stále fyzicky aktívnych (normálne je to 20 percent).
A hoci je na ostrove 40percentná nezamestnanosť, domácim to vraj veľmi neprekáža. „Sme veľmi sebestační. Možno nemáme peniaze na luxus, ale máme jedlo na stole a zábavu s priateľmi a rodinou,“ povedala Buettnerovi Thea Parikosová, ktorá vlastní penzión.
