Agentúrnu správu sme o 18:31 nahradili autorským článkom denníka SME.
PEKING, BRATISLAVA. Čína môže mať výškové budovy, lietadlovú loď, najväčšiu sieť moderných železníc, no jej obyvatelia nemôžu žiť dôstojne, kým nemajú slobodné médiá.
Takýto odkaz poslal vláde stĺpčekár Li Čing, v podobnom duchu sa vyjadrujú aj ďalší intelektuáli. K prvému väčšiemu odporu proti štátnej cenzúre médií ich motivoval zásah strany proti týždenníku Southern Weekly.
Ten vo svojom novoročnom úvodníku písal o tom, že krajina potrebuje, aby ľudia mohli slobodne hovoriť a kontrolovať vládu.
Po zásahu cenzora sa čitatelia dočítali, že Číňania „ešte nikdy neboli tak blízko k dosiahnutiu svojho sna o znovuzrodení“. Z kritiky neostalo nič.
Diktátorské metódy
Southern Weekly vychádza v juhočínskej provincii Kuang-tung, má náklad 1,6 milióna výtlačkov.
Fakty
Médiá v Číne
V celej krajine je viac ako dvetisíc novín. Každé väčšie mesto má vlastný denník, svoje noviny vydáva aj miestne vedenie strany.
Všetky médiá v krajine sa podriaďujú cenzúre.
Zahraničné médiá sú pre Číňanov nedostupné, vláda blokuje ich internetové stránky aj prenos signálu.
Vytvoril si povesť liberálneho média, ktoré sa nebojí písať ani o citlivých témach, napríklad o porušovaní práv robotníkov v továrňach Foxconnu alebo o šírení HIV na vidieku.
Aj Southern Weekly sa rovnako ako ostatné čínske médiá zodpovedá komunistickej strane. Jej propagandu v Kuang-tungu od minulého roka vedie Tchuo Čen, ktorý zaviedol prísnejšie opatrenia.
Jedným z nich bola aj zmena kritického úvodníka na oslavu komunistickej strany.
Proti tomu sa postavili desiatky súčasných a bývalých zamestnancov týždenníka, podporili ich aj demonštranti pred jeho sídlom. Novinári šéfa propagandy obviňujú, že v období väčšej otvorenosti využíva diktátorske metódy.
„Celé roky ničili naše články, nútili nás zavrieť ústa, museli sme byť ticho. Pomaly sme si na to zvykli, zvykli sme si na hranice, varili nás ako žabu vo vriacej vode. Pomaly sme zabudli, prečo sme začali robiť túto prácu,“ citujú Sky News editora magazínu Lina Tchien-chunga.
V Číne sa ročne odohrávajú desaťtisíce demonštrácií, no väčšinou ich vyvolajú environmentálne spory alebo korupcia.
Toto je vôbec prvý prípad, keď sa niektoré médium otvorene postavilo proti strane a jej cenzorom.
Na internet s menom
Dôležité bude, ako sa k problému postaví budúci prezident Si Ťin-pching. Toho sa strana snaží vykresliť ako otvoreného reformátora, ale úrady pokračujú v zatýkaní disidentov, píše korešpondent BBC Martin Patience.
Niekoľkým novinárom zrušili kontá na sociálnych sieťach.
Aj reformátori sa boja, že s uvoľnením médií krajine hrozia nepokoje, preto zrejme zachovajú cenzúru médií, pokračovať bude aj obmedzovanie internetu. Strana už blokuje Facebook či YouTube.
Od začiatku roka navyše žiada od každého užívateľa internetu, aby sa prihlasoval pod vlastným menom.
Chce tak skomplikovať život najmä kritickým blogerom, ktorých bude vedieť ľahko odhaliť, a obmedziť anonymnú komunikáciu.
