Takmer desaťročné pôsobenie Václava Klausa na Hrade nedávalo veľa priestoru pre záhady. V dobrom i v zlom je dosluhujúci český prezident dobre čitateľný.
Inteligentný, samoľúby, vzdelaný, populistický.
Prezidentovi priaznivci by akcentovali pozitíva, odporcovia pochopiteľne negatíva. Ak sme mali pri Klausovi nejakú istotu, tak tú, že sme skoro vždy vedeli, čo a prečo urobí. Novoročná amnestia na záver jeho prezidentovania sa z toho vymyká.
Nechajme mimo krčmové teórie, že si nechal od omilostených tunelárov a korupčníkov zaplatiť. To je nereálne.
A iné racionálne dôvody? Tie nie sú.
Chcel Klaus pomôcť justícii od preplnených väzníc? Nenechajme sa vysmiať, tento prezident ostatným pilierom moci život skôr komplikoval.
Chcel urobiť čistý nedomyslený akt dobrej vôle? Veru nie, Klaus chce byť zapísaný do histórie ako intelektuálny provokatér a vizionár, nie ako dobráčisko.
Alebo sa prerátal? Myslel si, že amnestia bude populárnym krokom, a ono je to naopak? Takú chybu by hádam neurobil.
Napriek výstrelkom Klaus nie je odvážnym politikom. Ak predpokladáme, že amnestia nemá skryté motívy a je len gestom na záver „panovania“, tak je to možno najodvážnejšie rozhodnutie v jeho štátnickej kariére. Chápem kritiku amnestie. Ale ak je to tak, potom je jedným z jeho najsympatickejších rozhodnutí.
