Za vlády Baracka Obamu stíhajú dvakrát viac ľudí za vyzradenia tajnej informácie ako za všetkých ostatných prezidentov dokopy.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Práve vďaka nim sa prevalili tie najväčšie kauzy. Bez nich by v Amerike nevedeli o Watergate, najnovšie pomohli odhaliť „zoznamy smrti“, kde určuje vláda Baracka Obamu, ktorých teroristov Američania zlikvidujú.
Informátori z vnútra vlády, prípadne tajných služieb sú často kľúčoví pre (nielen amerických) novinárov. O tom, aké to pre nich samotných môže byť nebezpečné, sa teraz presvedčil bývalý agent CIA John Kiriakou. O jeho prípade informoval cez víkend americký denník New York Times.
Dva a pol roka väzenia
Agent CIA
John Kiriakou
Skoro 15 rokov bol agentom CIA. Naháňal teroristov v Ázii. Skončil v roku 2004.
Ako prvý priznal, že používali waterboarding.
Vo februári pôjde na 30 mesiacov do väzenia za vyzradenie mena agenta.
Kiriakou (48) v roku 2008 prezradil novinárovi meno agenta, ktorý v tom čase stále pracoval na tajnej misii. Po tom, čo priznal svoju vinu, ho koncom januára odsúdia na tridsať mesiacov väzenia. Za 65 rokov fungovania CIA je to vôbec prvý príslušník tajnej služby, ktorý pre vyzradenie informácie novinárovi skončí za mrežami.
John Kiriakou je známe meno pre amerických novinárov. Muž, ktorý naháňal teroristov v Pakistane, sa preslávil v roku 2007, keď ako prvý vtedy už bývalý príslušník CIA priznal, že americká tajná služba používa pri vypočúvaní podozrivých teroristov waterboarding.
Ide o vypočúvanie, pri ktorom sa na obeť leje voda tak, že sa topí. Podľa mnohých, aj Kiriakoa, ide skôr o mučenie. V novom americkom filme Zero Dark Thirty je však táto metóda vykreslená ako jeden z postupov, ktoré pomohli dolapiť Usámu bin Ládina.
Kiriakou často pomáhal novinárom, ktorí písali o bezpečnostných otázkach, keď už bol mimo CIA. Takto ho v roku 2008 oslovil novinár na voľnej nohe Matthew Cole, ktorý chcel vedieť, či nevie meno agenta zapleteného do prípadu únosu a mučenia milánskeho imáma.
Kiriakou mu ho v emaile napísal. Bol presvedčený, že agent je už v dôchodku, v skutočnosti však v utajení pracoval mimo krajiny. „Keby som vedel, že ten chlap je stále v utajení, nikdy by som ho nespomenul,“ ľutuje teraz Kiriakou pre New York Times.
Veľké víťazstvo
Novinár meno agenta nikdy nezverejnil. Dostalo sa však k obhajcom väzňov na americkom zadržiavacom centre Guantánamo na Kube. Po pátraní americké úrady prišli na to, že zdrojom bol Kiriakou. „Je iróniou, že bude jediným dôstojníkom CIA, ktorého odsúdia za mučenie, hoci on mučenie verejne odsúdil,“ povedal pre New York Times bývalý vysoký predstaviteľ CIA Bruce Riedel.
CIA už dlhšie bojuje proti informátorom, ktorí posúvajú utajené informácie médiám. Aj preto priznanie Kiriakoua v októbri minulého roku označil vtedajší šéf David Petraeus za „dôležité víťazstvo“.
„Vláda má veľký záujem ochraňovať identitu tých, ktorí pracujú v tajných operáciách. Citlivé úniky utajených informácií by mohli ohroziť národnú bezpečnosť, aj ich životy,“ povedal podľa Guardianu žalobca Neil MacBride.
Tvrdo po krku
Súčasná vláda ide tvrdo informátoroch vo svojich radoch. Kým v celých amerických dejinách súdili iba troch ľudí za zverejnenie citlivých informácií, za štyri roky vlády Baracka Obama obvinili už šesť osôb, hoci dva prípady začali vyšetrovať už za jeho predchodcu. Obvinení čelia starému špionážnemu zákonu z čias prvej svetovej vojny.
Jedným z prípadov je aj stíhanie vojaka Bradleyho Manninga za odovzdanie diplomatických depeší projektu WikiLeaks. „V týchto otázkach sú tvrdí, chcú ukázať, že v dodržiavaní zákona môžu byť rovnako tvrdí ako republikáni,“ povedal CNN analytik Jeffrey Toobin.
„Agresívne stíhanie únikov je bezprecedentné. Deje sa to z viacerých dôvodov. Jeden z nich je, že v časoch elektronickej komunikácie sa ľahšie hľadajú zdroje únikov,“ dodal televízii analytik Steven Aftergood. Informátori si tak musia dávať väčší pozor, aby neskončili ako otec piatich detí Kiriakou.
