JERUZALEM. Tri spomedzi pravicových strán v Izraeli vrátane dvoch, ktoré by mohli byť súčasťou budúcej vládnej koalície, sa pred nachádzajúcimi voľbami vážne zaoberajú myšlienkou čiastočnej alebo úplnej anexie okupovaného Západného brehu Jordánu.
Kandidáti subjektov, medzi ktorými nechýba strana Likud (Zjednotenie) pod vedením premiéra Benjamina Netanjahua, na túto tému ešte v utorok debatovali pred publikom tvoreným väčšinou obyvateľmi tamojších židovských osád.
Podľa vyjadrenia ministra informácií a diaspóry Juliho-Joela Edelsteina pre agentúru AFP je o zabratí palestínskych území potrebné hovoriť, keďže ako dúfa, táto otázka bude pre budúcu vládu "na programe dňa".
"Nemáme žiadnych partnerov na palestínskej strane, s ktorými by sa dal vytvárať mier, takže musíme zvážiť alternatívu," povedal Edelstein známy ako Netanjahuov dôverník.
Pričlenenie celého Západného brehu k Izraelu nie je súčasťou straníckej platformy Likudu, rovnaké názory ako minister však zastávajú mnohí členovia na zozname kandidátov.
Poslanec Jariv Levin dokonca hovorí o uplatnení "historického práva" Izraela na toto územie.
V podobnom duchu sa vyjadrujú aj zástupcovia konkurenčnej sionistickej strany Židovský domov, ktorej líder Naftali Bennett presadzuje zabratie 60 percent Západného brehu, zatiaľ čo ultrapravicová Ocma le-Jisrael (Sila Izraelu) chce v novom parlamente predložiť návrh zákona o úplnej anexii.
Izrael okupuje Západný breh Jordánu od takzvanej šesťdňovej vojny v roku 1967. Územie je momentálne domovom pre zhruba 1,7 milióna Palestínčanov, ale aj státisíce židovských osadníkov, ktorých príbytky medzinárodné spoločenstvo považuje za nelegálne.
Myšlienka vyhlásenia za súčasť Izraela pritom nie je nová a Izraelčania sa už v roku 1980 k takémuto kroku odhodlali v prípade východného Jeruzalema, čo však zvyšok sveta nikdy neuznal.
Pravicové strany sa k anexii vracajú v snahe osloviť osadníkov, o ktorých hlasy budú bojovať v parlamentných voľbách vypísaných na 22. januára.
