BAGDAD, TEL AVIV. Prvé výročie odchodu amerických jednotiek z Iraku poznačili teroristické útoky, ktoré si vyžiadali najmenej 23 životov a zasiahli všetky etnické a náboženské skupiny v Iraku.
Denodenné zabíjanie
Hoci sektársky motivované násilie v Iraku v poslednom roku ustúpilo, aj tak ho neprežilo najmenej dvetisíc ľudí. V niektorých oblastiach sa zabíja prakticky denne.
Súčasná vlna násilia sa podľa irackých analytikov ani tak nespája s výročím odchodu Američanov, ako skôr s vlečúcimi sa spormi medzi irackými náboženskými skupinami a snahami šiitskeho premiéra Nurího Malíkiho upevniť si moc na úkor kedysi dominantných sunnitov.
Malíki dal nedávno zadržať ochrankárov sunnitského ministra financií, čo vyvolalo protesty v uliciach. V decembri utrpel porážku rešpektovaný prezident Džalál Talabání, ktorý sa teraz lieči v zahraničí.
Sunnitský viceprezident Tarík Hašímí je tiež dlhodobo mimo vlasti, po tom, čo ho odsúdili na trest smrti za účasť na vraždách politických protivníkov. Hašímí rozsudok označil za politicky motivovaný a skrýva sa v Turecku.
Spory s Kurdami
Irak stále nevyriešil kompetenčné spory medzi centrálnou vládou a kurdskou samosprávou, ktoré sa týkajú regiónov bohatých na ropu.
Irak si na jar pripomenie desiate výročie začiatku vojny, ktorej výsledkom bolo zvrhnutie diktátora Saddáma Husajna, ale aj spustenie občianskej vojny medzi znepriatelenými frakciami.