dnes oznámili v Bazileji.
Syngenta tak predbehla svojho konkurenta, medzinárodne pôsobiacu firmu Monsanto so sídlom v St. Louis. "Poznatky o genetickej štruktúre obilnín umožnia vypestovať odrody, ktoré budú výživnejšie, výnosnejšie a menej náročné na spracovanie," povedal David Evans, vedúci výskumu v koncerne Syngenta.
Takisto sa zlepší ochrana pred chorobami a škodcami. Ryža je modelom pre ďalšie druhy obilnín, preto je užitočná aj pre pokusy s pšenicou, kukuricou alebo jačmeňom.
Genóm ryže tvorí 430 miliónov bázových párov DNA (deoxyribonukleovej kyseliny). Pre porovnanie - genóm človeka má asi 3,1 miliardy takýchto párov.
Ryža je iba druhou rastlinou s prečítaným genómom. Vlani v decembri medzinárodná skupina vedcov informovala o rozlúštení genetickej informácie útlej byliny arábkovky Thalovej (Arabidopsis thaliana).
Každý takýto pokrok na poli genetiky sa však spája aj s obavami. Prístup ku genetickým informáciám nie je totiž zadarmo, čo môže z ich využitia využiť chudobné krajiny. Kritici tvrdia, že geneticky presne definované odrody úžitkových rastlín podporujú monopolizáciu a monokultiváciu. Aby Syngenta takéto obavy rozptýlila, sľubuje spoluprácu s výskumnými ústavmi a poľnohospodármi.
Syngenta, tretí najväčší producent osiva na svete, vznikol v novembri minulého roku spojením firiem Novartis Agribusiness a Zeneca Agrochemicals. Podnik zamestnáva 20.000 ľudí v štátoch a etabloval sa na viacerých svetových burzách.