Po 71 rokoch dorazili k potomkom či známym adresátov listy od nemeckých vojakov z okupovaných britských Normanských ostrovov.
Vysvetlenia k darčekom (Calvados – najlepší liek), vyznania (Vianoce bez teba nie sú veselé) či osobné želania a pocity (najviac si želám, aby sa vojna už skončila) boli desaťročia skryté v klavíri.
Pozdravy z ostrova Jersey ukradla skupina mužov ako vzdor proti okupácii. Po 66 rokoch ich ten, čo ich skrýval, anonymne odovzdal miestnemu archívu.
Desiatky listov teraz vďaka spolupráci s nemeckou poštou a historikmi dorazili k blízkym adresátov.
Pozdrav z minulosti si našla aj naša domáca, no iný. V skrini bytu, ktorý nám prenajíma, pri upratovaní našla listy, ktoré jej otec písal jej mame počas vojny.
Pekne zabalené, s uhladeným písmom a dátumom 1944.
Ich dom počas vojny zbombardovali a všetko zhorelo, no listy zostali. Mama ich zrejme skryla u starých rodičov na vidieku. A prvý raz tie listy naša domáca videla až teraz, roky po smrti oboch rodičov. Keďže nemá z detstva žiadne fotografie, sú pre ňu veľmi vzácne.
Trochu som jej závidela. Moderné médiá nie sú také trvanlivé. Dúfam, že o 70 rokov si ešte naši potomkovia budú mať čo nájsť.
A že tak, ako je dnes pre mnohých druhá svetová vojna veľmi vzdialená, budú také pre nich pojmy kríza a koniec sveta.
