New York 16. septembra (TASR) - Nigéria chce, aby svet bojoval s chudobou, Juhoslávia tvrdí, že Kosovo je domovom teroristov a zločineckých bánd, Afganistan sa čuduje, čo sa stalo s prisľúbenými miliardami dolárov na obnovu krajiny, a Kolumbia vyhlasuje, že drogy sú rovnako smrtonosné, ako chemické zbrane.
Napriek hrozbám USA o ďalšej vojne s Irakom existuje množstvo otázok, ktorým sa má venovať Valné zhromaždenie OSN po tom, ako prezidenti, predsedovia vlád a ministri zahraničných vecí 190 členských krajín určili priority vo svojich štátoch alebo regiónoch.
Najspomínanejším problémom je polemika okolo Iraku a všetci hovoria o kampani proti terorizmu a krviprelievaní spôsobenom v USA 11. septembra 2001. Viacerí však urobili osamelé výzvy, zatienené obavami z toho, že Washington môže podniknúť vojenský zásah voči Bagdadu - medzi inými ide o výzvy na boj proti chorobám a chudobe, stanovenie cieľov v oblasti životného prostredia, financovanie plánovaného rodičovstva či riadenie prístupu ku Kaspickému moru.
Generálny tajomník OSN Kofi Annan otvoril desaťdňové zasadnutie ministrov, ktoré sa skončí v piatok, so zameraním sa na Irak, avšak aj spomenutím na tri ďalšie ohrozenia mieru na svete - izraelsko-palestínsky konflikt, zúfalstvo v Afganistane a indicko-pakistanskú konfrontáciu o Kašmír.
V ohnivom prejave sa afganský prezident Hamíd Karzaj opýtal, čo sa stalo so 4,5 miliardami dolárov, ktoré darcovia prisľúbili na obnovu jeho vojnou zničenej krajiny na januárovej konferencii v Tokiu. Do Afganistanu podľa odhadov zatiaľ dorazilo 100 miliónov dolárov. "Afganskí obyvatelia naliehavo potrebujú, aby sa prísľuby z Tokia zmenili na skutočnosť, inými slovami - peniaze," vyhlásil Karzaj.
India a Pakistan sa vzájomne podrobili ostrej kritike. Pakistanský prezident Parvíz Mušarráf obvinil Indiu z využívania globálnej vojny proti terorizmu na "delegitimizáciu kašmírskeho zápasu o slobodu". Indický premiér Atal Bíhárí Vádžpéjí zasa vyhlásil, že Islamabad je podporovateľom štátneho terorizmu a že Naí Dillí ukončí cezhraničné útoky všetkými dostupnými prostriedkami.
Pre africké krajiny sú kľúčovými otázkami zahraničná pomoc na zmiernenie obrovskej chudoby a politické reformy. Valné zhromaždenie venuje dnešné zasadnutie Novému partnerstvu pre rozvoj Afriky (NEPAD), vytvorenému Nigériou, Južnou Afrikou, Alžírskom a Senegalom s cieľom vzájomného monitorovania vlád kvôli pritiahnutiu investícií.
Juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica vyhlásil, že napriek novej demokratickej vláde svet s Belehradom zaobchádza s "takmer neuveriteľnou" nedôverou, akoby sa nič nezmenilo. Podľa neho je Kosovo - v súčasnosti pod správou OSN - centrom "organizovaných zločineckých sietí" prechádzajúcich regiónom a pôsobiacich od strednej Ázie po južnú Ameriku.
V Latinskej Amerike kolumbijský prezident Alvaro Uribe naliehavo požiadal svet, aby splnil svoje prísľuby vedenia vojny proti terorizmu zásahom voči nelegálnemu obchodu s drogami. Bolívijský prezident Carlos Mesa zasa odôvodňoval potrebu zmeny obchodných pravidiel pre vývozy z chudobných krajín s tým, že je neprijateľné, aby iné štáty uvaľovali obmedzenia, ak nie sú pripravené uplatňovať ich sami pre seba.
