Putin odmietol, že by viedol krajinu autoritársky. Ako príklad uviedol svoje rozhodnutie odísť z Kremľa na post premiéra.
MOSKVA. Ruský prezident Vladimír Putin si uvedomuje, že zmeny v Sýrii sú potrebné, no obáva sa, že tlak na zvrhnutie režimu prezidenta Baššára Asada by mohlo uvrhnúť krajinu ešte do hlbšieho násilia.
Podľa Putina Moskva podporuje také riešenie, ktoré zabráni rozpadu krajiny a nekonečnej občianskej vojne.
"Dohody založené na vojenskom víťazstve nemôžu byť efektívne," povedal Putin počas niekoľkohodinovej tlačovej konferencie.
Rusko opakovane uviedlo, že cieľom jeho postoja k sýrskej kríze nie je zvrhnutie Asada. "Až tak sa nezaoberáme osudom Asada, uvedomujeme si však, čo sa tam deje a že jeho rodina je pri moci 40 rokov," povedal Putin. "Chce to zmenu."
Putin to uviedol ani nie týždeň potom, ako námestník ruského ministerstva zahraničia Michail Bogdanov povedal, že to vyzerá tak, že Asad už nebude môcť dlho odolávať povstalcom.
Ruské ministerstvo zahraničia neskôr odmietlo oficiálnu zmenu postoja Ruska k Asadovi a uviedlo, že Moskva stále Asadov režim uznáva.
Rusko zostáva jedným z posledných spojencov sýrskeho režimu a chránilo Asada pred sankciami OSN, ktoré ho mali potrestať za tvrdý zásah proti povstalcom.
Poprel, že má zdravotné problémy
V odpovedi na jednu z otázok Putin odmietol špekulácie o svojom zlom zdravotnom stave.
Dodal, že tieto správy sú výhodné pre jeho politických oponentov, ktorí chcú spochybniť jeho legitimitu a práceschopnosť. "Nedočkáte sa toho," odkázal svojim odporcom.
Na otázku, či svoj štýl nepovažuje za autoritársky, Putin odpovedal, že už počas prvých dvoch funkčných období v úrade hlavy štátu sa podarilo dosiahnuť stabilitu ako nevyhnutnú podmienku rozvoja.
Jednoznačne odmietol, že by bol autoritársky - ako príklad uviedol svoje rozhodnutie odísť z Kremľa na post premiéra.
Spresnil, že keby bol chcel, mohol by za pomoci parlamentu zmeniť ústavu tak, aby mohol pokračovať v prezidentskej funkcii.
"Ak si niekto myslí, že demokracia a rešpektovanie zákonov sú dve veci, hlboko sa mýli. U nás panuje názor, že demokracia je trockizmus, anarchia, ale nie je to tak. My nepotrebujeme anarchiu. V 90. rokoch anarchia viedla k diskreditácii trhového hospodárstva aj demokracie," uviedol Putin.
Podľa jeho slov poriadok a disciplína nie sú v žiadnom rozpore s demokraciou.
Pochválil ekonomický stav Ruska
Na margo svojho budúceho nástupcu uviedol, že o ňom rozhodnú voliči. Vyjadril želanie, aby bol ešte úspešnejší, "pretože Rusko miluje".
Posledné roky Ruska označil Putin za úspešné a uviedol, že "makroekonomika je v absolútne zdravom stave". Tento rok, ako uviedol, sa očakáva rast 3,7 percenta.
Podotkol, že Rusko má spomedzi priemyselne rozvinutých krajín jednu z najnižších mier nezamestnanosti, 5,3-5,4 percenta. Ako príklad úspešnosti svojho pôsobenia vo funkcii prezidenta a premiéra uviedol zvýšenie platov i dôchodkov, najmä vojakov, a postupné zlepšovanie stavu zdravotníctva i školstva.
Za prioritu označil zdokonaliť zákonodarstvo, aby bolo stabilné a chránilo vlastnícke práva, a zlepšiť investičné prostredie, čo sú hlavné úlohy pre vládu. Dodal, že vláda pracuje na pláne postupných krokov spolu s podnikateľmi.
Na margo prerokúvaného zákona Dimu Jakovleva, ktorý okrem iného zakazuje adopcie ruských detí do USA, uviedol, že je za podporu adopcie ruských detí ruskými občanmi. Návrh zákona, prerokúvaný Štátnou dumou, považuje za adekvátny.
Dodal, že zákon nie je reakciou na úroveň starostlivosti amerických rodičov o prijaté ruské deti, ale o činnosť amerických úradov, ktorá napríklad v prípade úmrtí ruských detí nekonala. Podotkol, že americké úrady sa zaujímajú o osudy ľudí v ruských väzniciach, pričom v samotných USA je mnoho neriešených problémov.
Rusko-gruzínske vzťahy sa nemenia
Putin konštatoval, že Rusko ani po parlamentných voľbách v Gruzínsku nezmení svoj postoj, ktorým uznalo nezávislosť Abcházska a Južného Osetska.
Podotkol, že za éry prezidenta Michaila Saakašviliho sa ocitli rusko-gruzínske vzťahy v slepej uličke a podľa jeho názoru bude veľmi ťažké túto situáciu zmeniť. Ocenil, že v tejto veci začali pracovať expertné komisie.
Dodal, že z jeho pohľadu má väčší záujem na obnovení spolupráce Gruzínsko. Povedal, že zaznamenal pozitívne signály od novej vlády premiéra Bidzinu Ivanišviliho, ktorý - ako pripomenula agentúra Reuters - získal svoje nemalé bohatstvo práve v Rusku.
Pokiaľ ide o Kaukaz, Putin upozornil, že za posledné roky sa tam znížila zločinnosť, vrátane teroristických útokov.
Za hlavný problém označil sociálny a ekonomický rozvoj oblasti, najmä vytvorenie nových pracovných miest v záujme zníženia miery nezamestnanosti, ktorá na Kaukaze dosahuje 20 percent.
Navrhol sústrediť sa na mladých ľudí, ktorí sú najviac postihnutí nezamestnanosťou. Vyslovil sa aj za prehĺbenie výchovy "k ruskému vlastenectvu".
Vzťahy s Amerikou zmenil Irak
Pokiaľ ide o vzťahy so Spojenými štátmi, Putin zdôraznil, že sa zmenili kvôli Iraku, pričom Rusko k tomu "dotlačili" aj európski spojenci.
Výsledkom presadenej invázie spojencov je podľa neho faktický rozpad Iraku. "Také spôsoby (riešenia konfliktov) sú sporné," skonštatoval ruský prezident.
Podľa neho nie je dôvod na "reset" v americko-ruských vzťahoch, keďže Washington a Moskva majú "normálne vzťahy".
V odpovedi na otázku, či nebude nutný "reset resetu" v dôsledku tzv. Magnitského zákona, Putin uviedol, že zrejme "nie je dobrým kresťanom", keďže nie je "pripravený nastaviť druhé líce".
"Ešte na to nie som morálne pripravený," uviedol. "Ak nás bijú, treba vrátiť, lebo inak nás budú biť stále," zdôraznil. Pokiaľ ide o ľudské práva - čoho sa týka aj tzv. Magnitského zákon -, Putin povedal, že sami Američania "sú v tom až po uši".
Druhým problémom vo vzájomných vzťahoch Ruska a USA je americký systém protiraketovej obrany, ktorá "podstatným spôsobom narušuje strategickú rovnováhu vo svete".
Dodal, že USA odmietli dať Rusku záruky, že protiraketový systém nebude použitý proti nemu.
"Nie sme nepriatelia, musíme byť trpezliví a hľadať kompromis. Odráža sa to na investičnej klíme, ale my musíme zabezpečiť bezpečnostné záujmy ruského obyvateľstva," skonštatoval.
Za účasť na protestoch zatýkať nechce
Putin vyhlásil, že je proti tomu, aby boli ľudia vo väzení za to, že sa zúčastnili na masových protestných akciách opozície. Iná je situácia, ak sa počas nich dopustili násilia na príslušníkoch poriadkových síl. Dodal, že v Amerike je za to "guľka do čela".
"Ak to (násilie voči policajtom) dovolíme, rozpadne sa celý policajný systém a štruktúry".
V tejto súvislosti vyhlásil, že ak sú aktivisti opozície vo vyšetrovacej väzbe pre podozrenie z iného trestného činu, musia sa zaň zodpovedať pred súdom.
Týka sa to aj kauzy tzv. gruzínskych špiónov a gruzínskeho poslanca Giviho Targamadzeho, ktorý sa podľa Putina snažil nabádať ruských občanov na protiprávne kroky, "k teroristickým činom a prevratu moci". "On ich inštruoval, a to musia vyhodnotiť príslušné orgány," zdôraznil Putin.
Počas stretnutia s novinármi odmietol tézu, že v Rusku neexistuje nezávislé súdnictvo. Odmietol, že by sa ruskí sudcovia dali kupovať a korumpovať.
Podľa Putina korupcia súvisí s rozvojom ekonomiky. Poznamenal, že "tento sociálny neduh je vo všetkých krajinách", čo však podľa neho neznamená, že s tým netreba bojovať, a to "dôsledne, dôkladne a zvyšovať sankcie".
Ako príklad uviedol, že vlani pre korupciu vzali na zodpovednosť v Rusku 800 ľudí "s osobitným statusom" - štátnych úradníkov, regionálnych politikov či poslancov.
Dodal, že korupcia je "tradičným problémom Ruska" ešte od čias cára Petra I., ktorý navrhoval, aby každého skorumpovaného úradníka poslali do vyhnanstva na Sibír. Cárov tajomník potom položil otázku: "A s kým zostaneš, gosudar?"
